otvorene

It´s a long road… Je to dlhá cesta…

Áno, je to dlhá cesta, ktorou sa na Slovensku dostávajú obete lekárskych pochybení k spravodlivosti. Príliš dlhá cesta…

Množstvo vlečúcich sa súdnych sporov. Defilé mŕtvych – výsledky „úspešnej liečby“ v slovenských nemocniciach. Len v priebehu uplynulých siedmych dní sa v médiách hovorilo o viacerých závažných pochybeniach slovenských lekárov s následkom usmrtenia ich obetí. Mladá mamička, ktorá vykrvácala v nemocnici po pôrode. Pán z Rožňavy, ktorého manželke prepichli črevo pri operácii. Prípad z Univerzitnej nemocnice v Bratislave, v ktorom televízia predviedla lekára, spokojne pochodujúceho pred kamerou bez slova vyjadrenia o svojom postupe. Včera ďalší traja „oslobodení“ lekári… A iba 4-ročný Miško, ktorého mama Renáta ešte stále vedie zúfalý boj za spravodlivosť už pár rokov…

It´s a long road… And it´s hard a shell… Je to dlhá cesta… A je ťažká ako peklo samé…

Obetí pochybení lekárov u nás pribúda. Ten, kto to neprežil, neuvedomuje si to nekonečné utrpenie, ktoré zabitie blízkeho prinesie do života jeho rodiny. Ako im ho zruinuje, zostávajú iba trosky.

It´s a long road when you´re on your own… Je to dlhá cesta, keď si na všetko sám…

Tento štát pomáha páchateľom, chráni ich „ľudské práva“. Na ministerstvo spravodlivosti sa budú obete pochybení lekárov zbytočne obracať, pretože sa dozvedia iba blábol o tom, ako sa v tomto štáte pripravuje nejaký zákon riešiaci postavenie obetí …a pripravuje… a pripravuje …– ale dodnes ho niet.

Obete pre tento štát akoby žiadne práva nemali – sú vystavené nielen neutíchajúcej bolesti, ale i náhlej existenčnej zmene. Sú nútené bezmocne „čakať na spravodlivosť“ po celé mesiace, kým sa vlečie vyšetrovanie – a verte, že v tomto štáte sa vlečie. A potom sú justíciou sekundárne retraumatizované – znovu a znovu zraňované – po celé roky, kým sa ťahajú súdne spory.

Ak pravda, obete vyčerpané nerezignujú a nevládzu už ďalej bojovať za spravodlivosť – v takom prípade tento štát vyrieši trestný čin usmrtenia vášho blízkeho veľmi rýchlo tým, že s páchateľom uzavrie dohodu o vine a treste, kde vyviazne s podmienkou.

Mňa pritom skutočne zaujíma, ako možno chcieť uzatvárať dohodu o vine a treste s páchateľom trestného činu, ktorý neprejavil vo svojom konaní preukázateľne účinnú ľútosť – napríklad lekárka, ktorá podľa písomného vyjadrenia prokuratúry i súdu dokonca závažnejším spôsobom pochybenia spôsobila smrť môjho dieťaťa, odmietla vypovedať. Tiež ma zaujíma, kedy konečne bude na Slovensku zriadená nezávislá inštitúcia, ktorá bude poskytovať komplexnú pomoc obetiam trestných činov. Alebo pre Slovenskú republiku majú ľudské práva len páchatelia trestných činov, a ich obete nie?

Tell me what do you do to survive… Povedz mi, čo spravíš, aby si prežil…

Ako sa dá prežiť toľké utrpenie, že prídete o milované dieťa či iného blízkeho? Ako sa dá žiť v spoločnosti, ktorá vám neposkytne podporu v takejto situácii? Ako sa dá žiť s vedomím, že páchateľ a jeho rodina dlhodobo žije, akoby sa nič nestalo, kým vaša rodina je na dne, hoci vy ste nikoho nezabili?

Ja tých lekárov, ktorí sa správajú amorálne, volám „biele potkany“. Odborník na extrémne násilie by povedal, že ich dehumanizujem. Avšak to nie ja – dehumanizujú sa oni sami svojim správaním.

Plne chápem zúfalstvo matky malého Miška, pani Renáty. Aj jej zranenosť amorálnym správaním kolegýň dotyčnej lekárky na súde. Pani Renáta, sú to úbožiaci – morálka a etika im nehovorí nič. Pochopte tú ich radosť v plnom rozsahu – rozsudok nad dotyčnou lekárkou totiž pre nich znamená, že keď nabudúce niekoho zabijú oni, vyviaznu tiež so suchou kožou.

Na druhej strane – myslím si, že ľudsko-právne organizácie by mali zažalovať súd, ktorý umožňuje v prípadoch lekárskych pochybení verejné pojednávania, na ktoré prichádza takáto „verejnosť“ a retraumatizuje obete lekárskych pochybení opakovane. Ako toto môže slovenská justícia dopustiť?

Vyzývam všetkých slušných odborníkov v justícii, aby okamžite takúto retraumatizáciu obetí pochybení lekárov definitívne zastavili.

It´s a real war… Right outside your front door, I tell ya… Je to reálna vojna… Priamo pred tvojimi dverami, poviem ti…

Pani Renáta, my – obete pochybení lekárov sme túto vojnu nezačali, nás do nej len dohnali iní. Tí, ktorí zabili Vášho Miška a rovnako aj môjho Maroška. A s nimi tí, ktorí v tejto spoločnosti rôznych neschopných, nezodpovedných a nečestných ľudí nechávajú v profesii, ktorá má byť založená na nielen na vysokej odbornosti, ale aj na etike a morálke.

Lekári sami zjavne nie sú schopní korekcie, nie je to schopná spraviť ani žiadna ich stavovská komora. Vonkoncom už nie ministerstvo zdravotníctva, justícia či vláda. Ostáva len náš otvorený boj proti tomuto nečestnému a nespravodlivému systému, ktorý v slovenskom zdravotníctve funguje.

Filozofia sudcu v Miškovom prípade, že radšej oslobodiť vinného ako odsúdiť nevinného, ma dostala – „nevinnosť“ lekárky pozostávala v tom, že „nebola preukázaná súvislosť na viac ako 50 percent medzi smrťou Miška a tým, čo mala lekárka urobiť“.

Zatiaľ vinou lekárov zrejme neprišiel o syna pán sudca, preto sa mu takto ľahko rozhoduje. No čo, páni znalci, dobre sa vám spáva, nikomu z vás ešte lekári nezabili blízkeho?

Neprišiel o syna vinou svojich kolegov zrejme ani nikto z tých lekárok či lekárov, ktorí sa šli posadiť na pojednávanie a vytešovali sa nad „víťazstvom“ svojej kolegyne.

When they draw first blood… That´s just the start of it… Keď prelejú prvú krv… Práve to všetko naštartuje…

Pani Renáta, plne chápem Vašu otázku, či musíme brať spravodlivosť do vlastných rúk, aby sme sa k nej v tomto štáte dostali. Aj ja si myslím, že tento štát rozhýbe jedine to, ak niektorá z obetí potrestá vinníka. A je mi to ľúto.

Viem, že morálny úpadok zdravotníctva na Slovensku nedokážu zastaviť niekoľkí slušní lekári. Ale mali by sa o to aspoň pokúsiť.

Vyzývam všetkých slušných lekárov, aby vyjadrili verejne názor na situáciu, ktorá nastala v prípade malého Miška – či pokladajú za správne a morálne konanie svojich kolegov, tlieskajúcich a smejúcich sa na súde pri oslobodzujúcom rozsudku lekárke pred očami zúfalej Miškovej matky.

Oh, man, is anybody winning… Bože, vyhráva vôbec niekto?

E.K. I.       Predná Hora, 14.5.2015