Sú chvíle, keď k nám myšlienky prilietajú ako vtáčí zbor. No tak o tom pár slov…
Sú chvíle, keď k nám myšlienky prilietajú…
Podaktoré priplachtia ako sova, múdro zaklipkajú očami a dívajú sa na nás vážne, či sme ich pochopili, tak naozaj.
Niektoré sa vznášajú kdesi v oblakoch, len občas počujeme ich dravčí krik, keď sa nás snažia uloviť.
Iné sú ako kŕdeľ vrán, hlasným volaním pútajú našu pozornosť, prelietajú okolo nás, krúžia nad nami vytrvalo.
Sú aj také myšlienky, ktoré skackajú ako maličký vrabec, ticho a nenápadne poskakujú okolo nás a pritom sú užitočné.
Ďalšie sladko cukrujú ako hrdličky a lákajú nás, lákajú.
A daktoré z nich sa mihnú ako lastovičky, preletia popred nás a ufrngnú kamsi do diaľky, ak im nevenujeme hneď pozornosť…
Vnímate ten vtáčí orchester v hlave?
Ako často počujete spev vtákov bežne v živote?
Ja ho často počúvam aj reálne. Vnímam ho naplno. Ponáram sa do neho pri rôznych príležitostiach.
V temnote minulotýždňového svitania na balkóne, ako nádherný chorál z úbočí pod bytovkami.
Pri ranných prechádzkach lesom – milujem tú komplexnosť, akým také okamihy pôsobia na všetky naše zmysly.
Pri návrate z výcvikov či kadejakých podujatí nočným spojom. Kráčam potom ulicou pomaly, lebo do rána už musím vydržať na nohách, domov sa nedostanem. To sú chvíle, keď sa tiché vtáčíe štebotanie ozýva aj v záhradkách bočných uličiek spiaceho mesta a ja ho vnímam ako vzácny dar. Hlas života, ktorý sa dokáže presadiť aj v takých krutých podmienkach, akými mesto v mojich očiach je.
Zakaždým, keď sa započúvam do vtáčieho spevu, spomeniem si na nádhernú relaxačno-meditačnú kazetu Patrície Tervinovej O čem spívají ptáci. Hovorí v nej, že vtáci spievajú o láske.
A viete čo – keď ich nežné hlásky počujem odvážne znieť temnotou lesa pod prednohorským kopcom na svitaní, celkom tomu verím…
Elena 14.4.2019
Celá debata | RSS tejto debaty