otvorene

Dnešný deň začínal hladko, svitanie nežne zružovené nazeralo balkónovými dverami, napísala som včera. Teda vlastne už včerajšok tak začínal. Veľké príbehy často začínajú zdanlivo nenápadne. Aj tento tak…

Veľký príbeh…

Pod pojmom „veľký príbeh“ si môžeme predstaviť kadečo. Obvykle ide o situácie, ktoré môžeme označiť vo svojom živote ako osudové okamihy, sú dramatické, až prelomové. Nemusí ísť o na prvý pohľad zjavné zmeny, podľa mňa sú to aj situácie významne meniace náš pohľad na svet (a tým aj našu životnú situáciu).

Ach, taký príbeh sa mi včera stal…

Dnešok ma hladkal prstom po líci včasráno…

Plamene sviečok na balkóne žiarili,  svitanie sa zdiaľky blížilo. Sedela som v obývačke na zemi a dumala o kadečom. Už párkrát som písala, že ak chcú niektorí diskutéri urobiť niečo na prospech ľudstva, tak by namiesto vypisovania nezmyslov v diskusiách na socsieťach mali radšej párať svetre. Prezradím, šla som im príkladom – páraním starého svetra sa na koberci predo mnou rýchlo kopili guľaté klbká.

Deň kráčal ránom a lákal svojim slnečným úsmevom. Deti vstali, pozerali si na internete výpredajové akcie. Ponúkajú ich azda na všetko, okrem politikov. Mami, počúvaj, povedalo najstaršie dieťa. Nemuselo to ani zdôrazňovať, ten medový tón vždy naznačuje, že má čosi za lubom – a že sa tú hlášku oplatí počúvať veľmi pozorne, lebo dieťa je vtipné a bystré.  Tu na A… píšu pri každom tovare, pre koho je určený. Nemá to logiku. Napríklad tento – „pre manžela a pre priateľa“ –  no povedz mi, ktorá žena kúpi taký istý darček manželovi i priateľovi? 

Rozosmiali sme sa.

Kolízia dňa nastala tesne predpoludním…

Najmladšie dieťa prišlo z pivnice namiesto s olejom na vyprážanie rezňov s kľúčom od pivnice vo formáte „na skladanie“, akosi sa jej zlomil pri odomykaní.

Zažili ste už takú situáciu?

Dievčatá skúšali kadejaké stratégie, vynorili sa podchvíľou v byte, čosi hľadali či skladali, potom opäť zmizli. Pri pohľade na planžetu dcérou vyrábanú z konzervy od fazulí v paradajkovej omáčke  som usúdila, že rovnako účinné určite bude pokrikovať na dvere pivnice  „sezam, otvor sa“. Aj bolo.

Ja som prevzala aktivitu pri otváraní pivnice popoludní. Obrátila som sa – ako inak – na môjho najlepšieho kamaráta googla. Prezradil mi, že je to vraj úplná maličkosť, otvoriť zámok – fabku bez kľúča. Pozrela som si nejaké tri inštruktážne videá, a akosi som mu neverila. Nakoniec som však našla návod, ktorý i mňa presvedčil – bol skoro taký jednoduchý ako podaktorí poslanci. Tvrdil, že dáme kľúč do dierky na fabke a silným úderom ho posúvame, takže všetky tie západky otvárané zárezmi postupne obvykle, odrazu vyskočia nahor a dvere sú otvorené.

No – a bude to, hovorila som si cestou po schodoch s kľúčmi a kladivom v ruke. Nebolo. Pohľad na dvere pivnice, z ktorých dcéry akosi zložili kryt zo zámku a nejako odštiepili z kraja dverí hodný kus, skoro zložil aj mňa. Vyzeralo to, že bude treba nové dvere, teda určite ich bude treba. Odhodlane som sa pustila aspoň realizovať ten jednoduchý návod na otvorenie fabky. Google, ty darebák, zasa raz som ti naletela, vzdychla som si po chvíli, keď som zistila, že žiadny z kľúčov nemožno vonkoncom dostať do fabky ani na okraj. A posúvať ho silnými údermi k otvoreniu fabky na pivnici preto nie je reálne.

Ak čakáte nejaký happyend v štýle ako som otvorila dvere pivnice ráznym vykopnutím, alebo hoci šamanskou piesňou, tak nič také sa nekonalo. Vrátila som sa do bytu a smoothie z banánu, baby špenátu, vody, agávového sirupu a kaki som spravila – presne túto kombináciu vám odporúčam, je úžasná (kaki milujem v každej podobe, a smoothie ma presvedčilo, že v každom dni môžeme nájsť niečo pekné, najmä ak máme doma prísady na smoothie, pravdaže).  Budem to riešiť zajtra, povedala som si po druhom pohári smoothie nonšalantne v štýle jednej z mojich obľúbených knižných hrdiniek Scarlett O´Harovej z Odviateho vetrom.

No, prišlo ráno. Hneď o piatej som sa šla pozrieť na dvere pivnice – sklamali na celej čiare, nedorástla tá vylomená časť. Vracala som sa do bytu premietajúc v duchu, prečo som radšej neštudovala za zámočníka a stolára, a či nerobia nejaký rekvalifikačný kurz v tomto smere.

Kúpim niekde nové dvere, povedala som odhodlane. Nemôžeš kúpiť nové dvere, nevieš vsadiť zárubňu, povedalo mi najstaršie dieťa.  Radšej nezabudni kúpiť pílku na železo, budem píliť zámok na pivnici, dodala.

Cestou do Revúcej svitanie nežne sfarbilo horizont do ružova. Dnešný deň začína hladko…

Elena 30.12.2019