otvorene

Jedna zaujímavá kniha rozprávok hovorí o tom, ako žili ďalej hrdinovia v známych rozprávkach. Dnes sa preto pozrime na to, ako budú migranti ďalej žiť.

Nazvime to akokoľvek – „záchrana holého života“ či „cesta do vysnených krajín“, doputovanie do nejakej krajiny nie je cieľom, iba prostriedkom. Takže čo bude potom, keď už v nejakej krajine zostanú?

Odpoveď na túto otázku nepochybne nie je jednoduchá a ani jednotná. Veď ani migranti nie sú jednoliatou skupinou.

Majú teroristické plány?

Predstava, že všetci migranti sú teroristi, ktorí sem vybehli páchať zlo, je iste scestná, aj keď mieru tohto rizika v tých početných davoch zrejme nevie odhaliť presne nikto. Mohlo by sa im podariť niekoľko útokov, následne by sa však ostražitosť a kontroly sprísnili natoľko, že davy teroristov by sa neuplatnili – a tlak vystrašených ľudí by ich z hostiteľských krajín jednoducho vyštval.

Cestujú za rodinou?

No, podľa môjho názoru to takto bude v niektorých prípadoch. Vedia kam a do čoho idú. Nemajú príliš nerealistické očakávania, lebo majú predstavu ako ich príbuzní v dotyčnej krajine žijú.  A zrejme im taká predstava života celkom vyhovuje, keď za nimi prichádzajú.

Chcú zbohatnúť?

Veľká skupina ľudí, ktorí vybehli za lepším životom, však skúsenosti a reálne očakávania nemá. Prevádzači a ktoviekto ešte (napríklad sú spomínané „kroky pomoci“ rôznych ľudskoprávnych organizácií  či zbohatlíkov v z USA formou prevážania týchto ľudí „za lepším životom“) im vytvorili istú imaginárnu predstavu budúcnosti. Tá je však od reality na míle vzdialená, možno aj na svetelné roky.

Migranti, ktorí idú do iných krajín za lepším životom, totiž môžu byť naozaj veľmi sklamaní. Ak idú s cieľom žiť zo sociálnych dávok v štedrom systéme, tak to sa veľmi rýchlo zmení. Viaceré krajiny už opatrenia robia – a tie, ktoré nie, určite začnú. Je to z ich strany logické a pochopiteľné.

A zrejme také ružové to pre migrantov nie je ani s prácou v krajine, v ktorej sa rozhodnú zostať. Takže ak sa médiami mihol príbeh ako španielsky šľachtic vzal do svojho sídla dve zúfalé sýrske rodiny, ktoré už nejaký čas pobývali na ulici (a to – len tak mimochodom, šlo o rodiny lekárov, t. j. ľudí VŠ vzdelaných), je potrebné si položiť otázku, ako asi dopadnú státisíce ďalších, menej vzdelaných, bez znalosti jazyka?  Budú pracovať alebo blúdiť ulicami bez práce? Alebo budú robiť tie nekvalifikované práce, ktoré nikto robiť nechce za lacný peniaz? No, tak to potom potrvá skutočne dlho, kým nadobudnú ten lepší život, za ktorým putovali.

Vážne očakávate, že s tým budú spokojní? A ako sa asi prejaví ich naštvanosť z nesplnených snov a očakávaní, možno aj sľubov?

A pozrime sa teraz na problém z druhej strany.

Ak sa médiami šíria úvahy ako potrebujeme my a ďalšie krajiny vyspelej Európy migrantov v zmysle lacnej pracovnej sily, potom predstava, že budú očakávania migrujúcich ľudí o lepšom živote naplnené, je zjavne nerealistická.

Ak sa niekto tasí svojou ľudskosťou voči migrantom (oproti tým, ktorí „extrémisticko-rasisticko-fašisticky“ – či fašoidne? ako to krásne manipulatívne nazvali médiá, namietajú voči hordám utečencov) a pritom vykladá, ako nám tu títo ľudia budú pracovať za mzdu nižšiu ako minimálna, tak to je podľa môjho názoru pravý fašista,  rasista a extrémista.

Ak sa na niekoho obráti človek v núdzi (pri záchrane holých životov hádam ide o núdzu, nie?), tak predstava ako ho využijem pre svoj prospech asi nesvedčí o mojich veľkých morálnych kvalitách.

Na strane jednej prílev lacnej pracovnej sily bez vzdelania teraz na Slovensku nepotrebujeme, takej tu máme dosť. Aj rodičiek detí – len, žiaľ – tie deti nie sú dostatočne adaptované v kultúre a ich rodiny nie sú dostatočne zapojené do spoločnosti, hoci tu už nejaké tie desaťročia či stáročia pobývajú. Ich potrebná integrácia bude stáť ešte nemálo úsilia aj financií.

Na strane druhej – verím, že našim podnikateľom by zrejme prišlo vhod mať tu ešte väčšiu kopu ľudí ochotných pracovať za menej ako minimálnu mzdu. A prípadne aj minimálnu mzdu zrušiť – keď to už neprejde inak, tak pod zámienkou platiť menej nevzdelaným migrantom. A verím, že tá hlúpejšia časť slovenského národa by na to naletela a takýto nápad podporila. Zároveň však vidím riziko, že prílev nekvalifikovanej sily, ochotnej vziať hocijakú prácu, by pravdepodobne celkovo znížil cenu práce.

Ešte horšia alternatíva by nastala, ak by prichádzajúca potenciálna pracovná sila nebola ochotná takú prácu a za takú cenu prijať. Nápor dávok by sociálny systém značne zaťažil (veľmi slušne povedané).

Ak by sme mali nejakých migrantov prevziať k nám, potom je potrebné vybrať si. Nejde tým v žiadnom prípade o porušenie práv migrantov, pretože sú v Európe, už nie sú v nijakom ohrození života. Ak im naozaj chceme pomôcť, je logické vybrať tých spomedzi nich, ktorí majú reálnu šancu sa adaptovať v slovenskej spoločnosti. Vziať do katolíckej farnosti islamskú rodinu sa môže stať akurát tak zdrojom vzájomných konfliktov a problémov – oni určite z vďaky nekonvertujú na katolícku vieru, ako sa nazdávajú niektorí naivní.

Nech sa na problém pozerám z akejkoľvek strany, jedno je isté – ak teraz utekajú tí bohatší a vzdelanejší, tak sa to na jednej strane môže zdať výhodou pre nás, aby sme získali pracovnú silu, ale na druhej strane to zdevastuje ich pôvodnú vlasť. Ak žiadne kroky nepodnikneme, tak budú utekať postupne i tí menej bohatí a menej zdatní, s čoraz menšou šancou uspieť v novej spoločnosti (a to je jedno, kde a akej). Tým by narastalo aj riziko hnevu a ich následného neadekvátneho reagovania.

Je preto potrebné si pravdivo zodpovedať na otázku o čo nám ide – či o to, aby sme tým krajinám a ľuďom v nich pomohli, vracali ich do vlasti, kde im však pomôžeme život zbezpečniť. Alebo či ich chceme časť zobrať do Európy, ale potom zvyšok z nich zastaviť a odsunúť (ako  a kde bude hranica???), lebo možnosti našej pomoci týmto spôsobom sú limitované.

Ak chceme, aby sa Sýria, Líbya či ďalšie rizikové krajiny spamätávali, musíme tam nejako stabilizovať práve tých vzdelaných, šikovných, odhodlaných. Nemôže byť našim cieľom tých ľudí akokoľvek rozdeliť v Európe a tie ich pôvodné krajiny ponechať len tak napospas osudu. Je nevyhnutné okamžite spojiť sily Ruska, USA, i EÚ, aby sa tam situácia zmenila.

Takže komu podľa vášho názoru nakoniec zostane v rukách Čierny Peter?

E. K. I.    9.9.2015, Predná Hora