otvorene

Nie sú situácie, v ktorých by som bola za všeľudové hlasovanie. Lebo paralel situácií, v ktorých takúto verziu postupu neradno uplatniť, by som v živote vedela vymenovať ajajaj…

Predstavme si, že pred operáciou pacienta začne hlasovať celá nemocnica, či mu má odrezať chirurg nohu. Pacient má gangrénu a pôjde o život zachraňujúcu operáciu. Jeho kolegovia zahlasujú za odrezanie nohy, lebo majú jasno, ako by to s pacientom inak dopadlo. Lenže hlasovať budú aj kuchárky, upratovačky, skladník a šoféri, riaditeľova sekretárka, a čojaviemktovšetkoešte. A mnohým z nich bude pacienta ľúto, však chudák – čo za život by mal bez nohy? Isto-iste mu ju vyliečia, len nech sa snažia tí lekári. Určite mu ju chcú odrezať len pre ich pohodlie, no musíme brať ohľad na toho človeka predsa. A nech on na tú  nohu ihneď začne chodiť, to mu pomôže, nielen polihovať mu treba. Odhlasujeme, nohu neodrezať. Prepanajána, kto to len mohol tušiť, že pacient umrie?

Rovnako dopredu mám jasné, ako by dopadlo hlasovanie našich mačiek pred chladničkou, či by tie párky z nej sme mali zjesť len my, alebo sa o ne výdatne s nimi podeliť. Nebrali by do úvahy, že mačky párky nemajú jesť.

A to ani nehovorím, ako by dopadlo hlasovanie o kadečom v slovenskej spoločnosti. Na rovinu – odhlasovali by ste zrušenie daní a odvodov, alebo ich prudké zníženie na 10%? Ha-ha, tento štát dobre vedel, prečo také hlasovanie zakazuje. Ja by som pokojne hlasovala i za to, aby sme všetky pobehlice u nás posadili do klietky hanby. Klietky by sme povyrábali, zvýšila by sa tým zamestnanosť a zlepšila by sa tým aj morálka spoločnosti, lenže kde by sme nabrali toľko voľných plôch na tie klietky?

Tak by sme mohli pokračovať…

Jednoducho sú situácie, kedy vodca stáda jasne určí smer – tadeto.  A presne to musí teraz urobiť Matovič, prevziať zodpovednosť za rozhodnutie.

A tak dnes predsa ešte len raz o pandémii píšem.

Samo osebe je rozhodnutie jasné…

Musíme skôr či neskôr uzavrieť život, všetci vo veľkých problémoch to tak robia nútene. My sme mohli riešiť situáciu takto, kým problémy nie sú rozsiahle.

Verzie konečne uverejnili s odhadmi analytikov –  a ukazujú rozdiely v záchrane stoviek životov, ak budeme konať rozumne včas. Odstavila by som pendlerov definitívne, to je riziko ustavičnej možnej nákazy nanovo. Aj hranice uzavreté by mali zostať aspoň možno až do decembra. Je pravdou, že Matovič nemá dosť vojakov a policajtov, aby ukontrolovali porušenia z uzávery. Ale zato je kamerový systém, kontroluje sieť mobilov, takže nie je problém nabehnúť na porušiteľov rýchlo a efektívne.  A stačí ľuďom vziať motiváciu ísť von – stačí uzavrieť i obchody a lekárne, dať nákupný deň len dva dni v týždni – aj to len vojaci a zložky CO s dobrovoľníkmi by v nich mohli nakupovať. Aj chlapov z domobrany by mohli zapojiť, však treba pozitívne využiť iniciatívnych ľudí. Na preukaz, aj pre občanov – deň pred nákupným dňom prejdu lokalitu byt po byte a dom po dome samosprávou určení dvaja dobrovoľníci, preberú zoznamy a peniaze od občanov oproti podpisu, a nakúpia aj roznesú nákupy, oproti podpisu. Aj venčenie psov zrealizujú tí nákupní dobrovoľníci, ak by bolo nevyhnutné. V treťom týždni by som otvorila reštaurácie a umožnila aj im nákup v obchodoch, jeden nákupca za podnik raz týždenne v rámci podnikania – samozrejme len s rozvozom jedál na objednávku domov. Takže by šli von aj šoféri na rozvoz. Videli by sme zmenu v chorobnosti. Možno by som i túto verziu ponechala dva týždne.

Samozrejme že z nákupov v tejto verzii vypadnú zemiakové lupienky a lentilky, aj rúže pravdaže, ale prezradím vám tajomstvo – ešte nikto neumrel preto, že nejedol tri týždne zemiakové lupienky a lentilky či nepoužíval rúž. A môžete si ich kúpiť do zásoby. Na koronu ich už umrelo vo svete viac ako dosť. Chýbajú vám rady mŕtvych aj u nás – potrebujete ich vyrobiť našou nečinnosťou?

Odišla som predvčerom aj z diskusnej skupiny o korone, lebo to bola strata času. Nedám sa viac zahlcovať negativitou – lebo diskutovať o niečom závažnom by mali ľudia so znalosťou veci. Všetci tí ekonomickí experti v diskusiách, ktorí sa na Slovensku vyrojili, si neuvedomujú, že straty spôsobené vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou budú neskôr ešte väčšie a mnohé z nich trvalé  (ak vymrie časť kvalifikovaných pracovníkov, nenahradia ich terajší nepracujúci) – keď už sú natoľko otrlí, že ich netrápia tisíce mŕtvych navyše v ťažkej verzii nášho ničnerobenia. Môžu byť medzi nimi aj ich rodičia, deti, priatelia. No hlavne, pri ťažkej kríze s početnosťou mŕtvych bude výpadok nielen väčší, ale i v menej vhodnej dobe – lebo poľnohospodárske práce teraz ešte možno neriešiť, ale v máji. Potraviny teraz máme, ale Taliani začínajú hladovať. Ak pôjdeme tou istou cestou, prídeme na to isté miesto. 

Ak vypadne veľká časť predavačiek, pekárov, šoférov, lebo ochorejú a možno aj umrú, pôjdete v rámci povinných prác predávať, piecť chlieb, šoférovať bus – alebo budete len nadávať na Matoviča, čo skôr nekonal?

Pandémia nie je sranda. Treba sa vzchopiť teraz, spraviť uzáveru a potom, po jej skončení, ponechať obchody i podniky z väčšej časti uzavreté. Ľudí z tých podnikov a aj podnikateľov s nimi, hercov a ľudí z kultúry dočasne zamestnať na výrobu potravín, v pestovaní a chove, aby sme zaistili sebestačnosť. Namiesto platenia 80% mzdy doma môžu pracovať – podnikatelia namiesto štátnej podpory z tých peňazí môžu začať rozbiehať podnikania práve v tejto oblasti potravinovej sebestačnosti pre spoločnosť.

Zákaz  vývozu potravín a vody by som teraz nahodila na mieste Matoviča. Lebo to bude priorita, a ak vyrobíme potraviny navyše, získame z toho finančne viac ako výrobou skrutiek. Svet bude potrebovať predovšetkým potraviny, nie nové rúže, autá a televízory.

Ďalšou strategicky významnou oblasťou je školstvo. Lebo ide o budúcnosť spoločnosti. Minister zatiaľ koná premyslene. Odborníci v školstve musia v tejto dobe pripravovať rad programov, učitelia učia deti, nie však všetky. Možno bude podľa mňa potrebné zvážiť pre niektoré deti, ktoré nie sú učené teraz pre nedostupnosť internetu a budú výraznejšie zaostávať – nejaké rozvojové ročníky, akési špecializované medzitriedy na niekoľko mesiacov. A odborné programy práce so špecifikami, ktoré sa u detí objavia – readaptácia, disciplinovanosť, zažitá strata, rovesnícky kolektív, systém učenia. Každý, kto závistlivo vypisuje, že sú učitelia a ľudia pracujúci v školstve doma ako na dovolenke, len nepozná reálnu situáciu. Lebo skutočne pripravujú potrebné a užitočné veci pre budúcnosť, aby sme to všetko ako spoločnosť zvládli.

Záverom…

Život prináša situácie, v ktorých niet dobrej voľby – je len zlá a ešte horšia.

Zlá situácia je obmedziť sa teraz na tie tri týždne. Ešte horšia bude spraviť to nútene potom, keď bude kopa chorých, uložených aj vo vlakoch, ako to už robia kdekade vo svete. Hŕba chorých  a vyčerpaných zdravotníkov. A kopy mŕtvych, ktorých nebudeme stačiť spaľovať – v letných horúčavách dvojnásobný problém to bude.

A tak Matovičovi prajem, aby bol dobrým lekárom. Aby chápal, že vedie zákrok on a za život pacienta zodpovedá on sám, nie celý ansámbl nemocnice. Tomu sa hovorí riziko povolania.

Niekedy skrátka musíme odrezať nohu, aby človek prežil.

Elena  4.4. 2020