otvorene

Tí, ktorí ma nemáte radi, rovno nečítajte.

Lebo v dnešnom blogu budem dračia – otvorene pomenujem niektoré veci.  Budeme ako holúbky od Popolušky, vytriedime zrno od pliev…

Konečne sme sa dočkali.

Prvé trestné oznámenie za nakazenie koronou padlo

https://www.noviny.sk/slovensko/525764-seniorka-s-koronavirusom-bojuje-o-zivot-v-presovskej-nemocnici-nakazit-sa-tam-mala-od-druhej-pacientky

Link trochu zavádza, lebo nejde o Prešov, ale o nemocnicu v Poprade. Na izbu s chorou pacientku  tam údajne bola na 15 minút pani po privezení do nemocnice umiestnená, a teraz o život bojuje.

Nuž, ak nie sú špeciálne odizolované oddelenia,s chorými, tak je podľa mňa potom riadne riziko ísť do takej nemocnice. Akurát že podľa mňa by tam mal nabehnúť aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – lebo zavlečenie akejkoľvek osoby do izby s koronachorou osobou nemožno pokladať za poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. A myslím, že ukladanie koronachorých na lôžka bežného oddelenia bez špeciálne oddeleného oddelenia v nemocnici by šlo definovať aj ako verejné ohrozenie.

Skrátka – podľa mňa je najvyšší čas trestne začať stíhať prípady nakazenia niečou nedbalosťou či nezodpovednosťou, alebo dokonca bezohľadnosťou. Lebo práve to môže zachrániť životy ďalším ľuďom.

Lebo niekto musí prevziať zodpovednosť.

Aby sme si ujasnili, máme aj hrdinov v bielom…

To sú tí zdravotníci u nás, ktorí naozaj poctivo a zodpovedne konajú. V nie ľahkých podmienkach a zo všetkých síl robia, čo dokážu. Mohla by som pár z nich aj menovať – naozaj čestných ľudí, obetavo pracujúcich…

To sú naši hrdinovia v bielom. Nielen potlesk si zaslúžia takí ľudia, ale aj sa otvorene postaviť na ich ochranu treba – aby mali dostatok primeraných ochranných pomôcok. O tom niet čo polemizovať.

Ak zdravotníci odchádzali hromadne do karantény, potom sa treba pozrieť, kto to zavinil. Predsa je nehorázne, aby niekto zatajil rizikové správanie či kontakty,  a tým odstavil pár zdravotníkov (či aj pár desiatok) z prevádzky. Každého takého vinníka treba pokutovať, aj dať mu k náhrade sumu vyplatenú všetkým tým ľuďom počas karantény.

Pandémia skrátka pomáha nezodpovedným – do istej miery prekrýva to, za čo bojujeme my matky Otvoreného listu premiérovi SR – aby na Slovensku ľudia nezomierali zbytočne.

https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/06/06/fukanie-do-pupav-2-treti-a-posledny-otvoreny-list-premierovi

Niekedy totiž – ako vidíme aj z iných krajín – ľudia zomierajú, hoci by mohli žiť. V krajinách, kde sa krivka pandémie šplhala vyššie, niektorým ľuďom neposkytli potrebnú zdravotnú starostlivosť – odpájali ich od prístrojov, lebo nebolo dosť prístrojov pre všetkých.

Štát porušil práva tých ľudí – hoci mnohí z nich si celoživotne platili zdravotné poistenie. Na jednej strane to ukazuje, akú neúctu má štát voči ľuďom, ktorí si plnia povinnosti voči nemu zodpovedne – a  na strane druhej ukazuje svoju nepripravenosť a neschopnosť zaistiť pre nás jeho vlastné povinnosti, hoci tie naše povinnosti od nás vyžaduje plniť na sto percent.

A navyše táto situácia podľa môjho názoru môže prekrývať aj niektoré pochybenia lekárov. Zomrel pacient? No smola, však korona, nie? Alebo pre koronou spôsobené iné okolnosti, ako odložené operácie, vyšetrenia, či robené len v situácii provizória…

Koľko pochybení sa týmto spôsobom prekryje a koľko ľudí, ktorí by mohli žiť v dôsledku toho zomrie – kladiem si otázku. Aby sa nezamietlo pod koberec, ak človek mohol žiť a neprežil len pre ľahostajnosť či bezohľadnosť niekoho.

Som tomu úprimne rada, že sa v prvom prípade trestné stíhanie začína – aj keď by som bola neporovnateľne radšej, keby sa nič také diať nemuselo.

A verím, že i v ďalších prípadoch sa ľudia odvážia podávať podnety na trestné stíhanie, a že vinníci budú aj reálne odsúdení. Lebo azda aspoň vďaka tomu si niektorí uvedomia vlastnú zodpovednosť – niektorí ľudia by sa predsa vôbec nemuseli nakaziť, keby nekonali nezodpovedne iní voči nim – stávajú sa potom svojim bezohľadným konaním podaktorí doslova vrahmi.

Musíme sa skrátka naučiť rozlišovať medzi súcitom a falošnou solidaritou. Lebo súcit nám pomáha byť ľudskými, falošná solidarita nám znemožňuje efektívne konať. A namiesto pomoci potom umožňujeme iným ľuďom ubližovať. Poviem to na konkrétnom prípade – s vrahom ľudsky súcítim, možno mal ťažké detstvo, možno zažil niečo hrozné – neviem, čo ho pokrivilo natoľko, že vraždil. Cítims  ním úprimný súcit ako s človekom za jeho osud. Ale nebudem uplatňovať voči nemu falošnú ľútosť a domáhať sa zníženia trestu či nebodaj jeho oslobodenia – niekedy je podľa mňa najvyššou formou súcitu nechať človeka prevziať zodpovednosť za svoje skutky. Aj si prejsť cestu utrpenia s tým spojenú.

Druhou vecou, na ktorú by sme si mali dávať pozor, sú ryžovačky. 

Je mi ľúto, že sa nájdu ľudia natoľko morálne pokrivení, že sa dokážu obohacovať na iných aj v tejto situácii. Lenže sú. Stačí sa pozrieť na obchody, ako prudko rastú ceny potravín, ako rastú ceny dezinfekcie a ako sú niektorí schopní ryžovať na nekvalitných predražených rúškach zo stavebnin, s respirátorom rozhodne nechrániacim pred nákazou. Poučme sa z Česka – tam zákazku v sume 1,2 miliardy na rúška dostal chlap s 18 exekúciami na krku a oficiálnym bydliskom na mestskom úrade. Firma bez zamestnancov, do tejto zákazky nečinná, s nulovými tržbami. A pán majiteľ bez skúseností s podnikaním v zdravotníctve. Ukazuje sa, že rezort zdravotníctva nakupoval pomôcky v niektorých prípadoch až šesťnásobne drahšie ako rezort vnútra.

Schválne uvádzam príklad z Česka, aby sme uvažovali, či na tom nie sme podobne.

Aj keď korona nikomu rozumu nepridá, aspoň zrak by nám mala zlepšiť. Čistejší vzduch, pomalšie tempo života, namiesto konzumu priorita podstatnejších hodnôt sa nám ukazuje, A pravdaže, ukazuje sa tu aj to, ako je nefunkčný štát v plnení svojich vlastných povinností voči občanom. Kým my ich musíme plniť včas a na sto percent, štát nám neplní svoju funkciu v oblasti zdravotníckej i bez pandémie (neúmerné čakacie lehoty, doplatky na kadečo). Neplní ju ani v sociálnej oblasti -. lebo poistný charakter je i tam iluzívny, skladáme sa solidárne v poistnom systéme zdravotníckom i sociálnom na neplatičov a kadejakých vychcancov, ani reči o tom, že dostávame hodnotu úmernú tam nami vloženým peniazom.

A vo vzťahu ku korone  tiež štát koná chybne a tým zvyšuje naše riziká. Kto zodpovedná za to, že tu prišli „repatrianti do osád v tisíckach prípadov bez testovania cez hranice? Kto zodpovedá za to, že tu niet dostatok dezinfekčných prostriedkov pre bežných občanov a reálne ochraňujúcich filtrov a dostatok kvalitných testov pre všetkých občanov? Lebo však bezpríznakových prenášačov tu máme zrejme kopu.

Som preto rada, som úprimne rada, že padlo prvé trestné oznámenie. Pretože sa nemožno len prizerať a hrať sa hlúponaivnú hru, že nás svojimi terajšími opatreniami štát ochráni. Veď tu napríklad zásadne chýba systematické postrekovanie ulíc a všetkých verejných priestorov, vírus sa môže prenášať aj podrážkami topánok.

Z EÚ má prísť údajne na každého občana príspevok vo výške 800 eur – a ja si prajem, aby boli skutočne vynaložené na každého občana spravodlivo, a nie prenesené len na niektorých. Aby za ne boli nakúpené slovenské testy a zrealizoval sa celoštátny monitoring všetkých občanov, zachytenie bezpríznakových prenášačov a ich liečba.

Konečne tu ktosi za ten celý stav musí niesť zodpovednosť. Kto to len je, krucinál, kto by mal niesť zodpovednosť?

Elena   20.4.2020

P.S.:

Rúška u nás oddnes už nemusia nosiť autisti, a niektoré ďalšie výnimky tam budú – aj sa s nimi z toho úprimne teším, lebo rozumiem, ako to autistov mätie, takáto zmena sveta a rúškovanie. No mám o nich aj strach, lebo myslím, že bezpríznakových prenášačov korony je medzi nami zrejme dosť. A autisti mávajú často aj pridružené diagnózy. Moc a moc s úctou a pokorou prosím Zámer sveta, aby autistov chránil a aby žiadny z nich neochorel.

A ešte dám malú informáciu pre tých, ktorí chcete niekomu pomáhať 2% z daní:

Neplatí po internete kolujúci výklad právnikov z Nadácie Pontis, že je nevyhnutne potrebné požiadať o predĺženie doby  na podanie daňového priznania v stanovenej lehote zaužívanej z minulých rokov, t.j.31.3. a 30.4., inak darca nemôže darovať 2% z dane. Tento výklad zrušil zákon č.67/2020 Z.z. SR.

Platí tento stav:

Fyzická osoba, ktorej vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019, poukazuje podiel zaplatenej dane vybranému prijímateľovi prostredníctvom vyhlásenia, ktoré je súčasťou daňového priznania. Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 je fyzická osoba povinná podať podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením choroby COVID-19 účinného od 4.4.2020 v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
Fyzická osoba, ktorej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, môže vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane podať do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
Zamestnávateľ je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane zamestnancovi na účely poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov najneskôr do 15. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Možno vaše 2% z daní pomôžu niekomu v ťažkej situácii, alebo nejakej inštitúcii robiť dobré veci. Sú to vaše 2% – rozhodnite o ich dobrom umiestnení.