27. júla 2017, Prečítané 2 824x, elenaistvanova
Kedysi dávno malé semienko vietor uchytil a niesol doďaleka. Doliehal k nemu šum lístia v korunách stromov – nepúšťaj sa príliš ďaleko, buď opatrné. Nieslo sa však ďalej, vyletelo do výšky a hriali ho slnečné lúče. Svet v nich skrásnel, zdúhovel. Oblohou plynuli oblaky a drobnučké semienko si pripadalo ako vták, voľne a slobodne sa vznášalo kamsi do neznáma. […]
Pokračovanie článku
