otvorene

Poviem vám sú zázraky a zázraky. Tie prvé sú robené s hlasným krikom „čáry-máry-fuk“. A tie druhé tiché, zdanlivo samozrejmé, no až sa nám zatají dych, keď si uvedomujeme ich prítomnosť naplno. Za mňa dúha patrí k tým druhým. A tak dnes o dúhe na oblohe a dúhe v našom živote… Dúha… Čo sa vám vynára pred vnútorným zrakom pri slove […]

Svitanie presvetlilo breh, belasobelasý vták tam však nebol. Vietor sledujúc kroky svetla úplne zmeravel. Belasý vták zvolal: „Vietor, hej, vietor“. Vietor podskočil, ten hlas ho prebral. Prebehol prudko hladinou mora, rozhrnul náhlivo vlny. Pri bielom kameni na morskom dne ležalo telo belasobelasého vtáka. Vietor napäl sily a biely kameň aj belasobelasého vtáka […]

Niekedy uvažujem nad tým, ako sa asi žije na lazoch. Na lazoch čas plynie pomalším tempom, ako kdesi v meste. No áno, mne sa páči taký pokojný štýl života, uvedomujem si cenu času, ktorý investujeme do výkonov a náhlenia… Nuž, nad čím dumám – poviete si možno – Predná Hora je tiež Pánu Bohu za chrbtom, v horách. To je fakt, ale lazy sú predsa len […]

Čo si myslí verejná mienka o zrušení Kotlebovej strany? Nuž, takýto prieskum sa objavil v médiách nedávno. Fúha, chcela som vyštartovať ako ohnivý drak, ale potom som to nechala s tým, že „a veď načo“? Ale ja naozaj chcem, aby sa v tejto spoločnosti menilo čosi k lepšiemu, nemožno preto nevšímavo trpieť manipulovanie a zavádzanie, účelové ohlupovanie […]

Fúha, do silnej témy som dnes zaťala. Ale téma o smrti je vždy aj témou o živote – pretože život je silnejší ako smrť… Pravdaže, dnešný nadpis môjho blogu parafrázuje citát z Muntheho Knihy o živote a smrti. Ten v úvode svojej knihy písal o škriatkovi, ktorý stále žije a že sme to len my, kto umiera… Takže to je téma dnešného blogu. […]

Áno, KK znamená ďalšiu jedenástku a znamená aj Krása krajiny. Bude ranná, pohodová, osviežujúca, ako citrónová limonáda – tú milujem, ale moju vlastnú verziu, nie takú reštauračnú. Preto budem písať o krajine, ktorú milujem. O jej zázračne. A jasné, môžem ju v pohode stíhať, keď budem chcieť – veď od stredy budem mať dlhú, dlhú, veľmi […]

Kadečo sa udeje v jeden deň. V jeden deň si niečo pre svoje život dôležité uvedomíme. V jeden deň sa stretneme s niekým pre nás dôležitým. V jeden deň kamsi vykročíme. V jeden deň, ach, áno, v jeden deň… Takže dnes o jednom takom dni… O včerajšku, o dnešku, o jednom dni… V jeden deň kohosi stretneme… Do jedného dňa sa […]

Život nás vedie kadejakými cestami. Niekedy zdanlivo úžasnou, pohodlnou, hladkou a rovnou, zlátenou slnečnými lúčmi, s horúcim slnkom nad hlavou, či postriebrenou tisícmi hviezd – a až po čase pochopíme, že ju sprevádza nepríjemný úpek, alebo mrazivý chlad, a že to nie sú tie naše pravé cesty. Pretože tak ako v rozprávke – ani zlatá, ani strieborná, ale tá […]

Čas plynul ako voda horskej rieky, unikal do nenávratna. Sypal sa ako piesok v presýpacích hodinách, každým lupienkom kvetu, ktorý vietor kamsi odnášal… Belasý vták sedel na morskom brehu. Belasobelasý vták sedel obďaleč, so sklonenou hlavou, stiahnutý hlboko do seba. Vládlo ticho, ktoré prerušoval len šum vĺn, bijúcich o morský breh. Slnko zapadalo za obzor, […]

Osud, alebo inak aj Zámer sveta, má jasno o tom ako náš život pobeží. Na rozdiel od nás samých. My často tápeme na svojej ceste, zastávame či odbočujeme zo správneho smeru. Nemá to Zámer sveta s nami ľahké, poviem vám… Čo je pre nás pri hľadaní tej správnej cesty najdôležitejšie? Hm, pravdaže, o tom dnes píšem v mojom blogu. Zámer sveta alias […]