otvorene

Niekedy vidíme a nevidíme zároveň. To, čo si myslíme, že vidíme, býva hodne iluzívne. Dívame sa – a nevidíme. Uvedomujem si to u seba, a v mojich blogoch o tom pri hľadaní svojej cesty uvažujem. Vidieť naozaj je veľká vec – či už vo vzťahu ku svetu, alebo k iným ľuďom. O tom je aj odkaz víly vážky z Rozprávkovania 10. Ale dokážeme vidieť naozaj? […]

Víla vážka sedela pri studničke, ktorá ponúkala chladivú vodu na kraji lesa. Sedela so sklonenou hlavou v tichu prichádzajúceho svitania. Dívala sa na jej čistú a priezračnú hladinu, na ktorej prvé lúče vychádzajúceho slnka vyčarili nežné ligotavé záblesky. „Vidím ťa, studnička“ nežne sa dotkla prstami ligotavej hladiny, usmiala sa „naozaj ťa vidím“. […]

Šestnásťročný chlapec zavraždil a potom aj znásilnil dve dievčatká – mali len 12 a 13 rokov. Bola to jeho životná voľba – spraviť tento čin. V dnešnom blogu vám poviem niečo o tom chlapcovi, aj o životných voľbách – aj úžasnú knihu v súvislosti s tým vám spomeniem… Na začiatok netypicky k tej sľúbenej knihe… Chlapec, kterého […]

No tak dnes som narazila riadne ťažkú tému. Čo poviete, naštvem vás ňou, rozosmejem, alebo dojmem…??? Veď uvidíme. Prezradím vám ešte, že mňa ten chlap – lebo ja vám dnes napíšem o jednom úplne konkrétnom chlapovi, ktorý ma chytil za srdce – naozaj dnes chytil za srdce. Skutočne ma dojal, je úžasný. Ako vám to poviem – niečo je, a niečo má. […]

Kdesi tam vo výške nad našimi hlavami plávajú oblaky. Dnes o nich – odkaz víly vážky bol spojený s otázkou, či ste ako oblak. Nuž, aký je oblak? Čo znamená „byť ako oblak“? O tom uvažujem v mojom blogu dnes. No hej, prišli ste na to, čo máme spoločné s oblakmi? Pravdaže, tú otázku som dala aj sebe, nielen vám. Uvažovala som o nej – a na niečo […]

Svitalo, lúče slnka postupne presvetľovali oblohu plnú temnoty. Z jej obrysov sa na horizonte vynárali oblaky, brieždením sfarbené do sýtozlata. Slnko sa predieralo v pribúdajúcom jase skorého rána nad horizont hŕbou ružovkasto bielych oblakov, akoby vyliezalo z huňatej páperovej periny. Zvládlo to – a zažiarilo hrejivým úsmevom. Pokojne sa vydalo na svoju […]

O kadečom. O Čiernom piatku i bielych Vianociach, o krokoch v tme plnej svetiel, aj o tom, ako náramne mi dnes prospel bratislavský vzduch (alebo niečo iné? Teda, aby sme nedošli k omylu, mám na mysli môj výcvik). A možno ešte niečo navyše vám prezradím, ak … Čierny piatok ako vyšitý… Čierny piatok v zahraničí je o veľkých nákupných […]

Aký je čas srdca? Je to dôležitá otázka, vlastne až keď si na ňu sami pravdivo zodpovieme, prenikneme do jej podstaty, pochopíme a pomôže nám spraviť vykročiť dopredu. Mnohí si pod časom srdca predstavia svojho pravého partnera, vysnívaného „princa“ či „princeznú“ – tak k tomu niečo dodám. A sľúbila som včera zbúrať ešte jeden mýtus. O tom bude môj […]

Vyložiť dôchodcu so zlomenou nohou na ulicu – jeden z najnovších tragikomických hitov slovenského zdravotníctva. Myslela som na to i ráno – kam sme to došli v tomto nevydarenom sociálnom štáte? No hej, jeden z tých dní, kedy slnko vylieza nad horizont tvrdohlavo pomaly. Tma sa úporne lepí, naťahuje ruky otravne ako odvrhnutá milenka. A ja si musím naordinovať […]

Čo vonia najkrajšie – ruže, jazmín, fialky, konvalinky? Je tou najkrajšou vôňa čaju s malinovým sirupom? Vôňa vianočného stromčeka? Či medová vôňa bazového sirupu? Azda je tou najkrajšou vôňou nejaká úplne iná vôňa? Dnes teda pouvažujem o tom, čo v živote vonia úžasne. Nie, počkajte, nie úžasne, najkrajšie. A hej, tento blog som začala písať v sobotu. […]