otvorene

Dni si skladáme z okamihov, ktoré ukladáme do pamäte. Skladáme ich ako do skrine do nášho vedomia, podvedomia, alebo aj nevedomia. Vieme sa k nim vrátiť, niekedy vedomo, inokedy ich možno z pamäte i po veľmi dlhej dobe vyvolať inak (odborne, hypnózou). Ja sa snažím tie pozitívne čriepky končiaceho dňa vždy večer vytiahnuť na chvíľu. Mám zrakovú pamäť, takže si […]

Vlny mora bili o breh ostrova. Rozsýpali biely piesok zo strany na stranu, zhŕňali ho a opätovne rozsýpali… Belasobelasý vták v lúčoch ranného slnka ležal stále nehybne. Lúče vychádzajúceho slnka ho pohládzali. Vietor mu jemne povieval perím, zasýpal ho lupeňmi červených kvetov šíriacich omamne sladkú vôňu. Nakoniec sa pohol. Otvoril oči. Posadil sa. […]

Hm, dnes som uvažovala o osude a osudovosti. Vlastne po celý deň mi prichádzali aj také veci z rôznych strán, ktoré presne s touto témou súviseli. To pred zajtrajším odchodom do Bratislavy, premieľam niektoré veci v hlave. Takže dnes tú osudovosť domeliem. Osudové udalosti… Mnoho udalostí nám prichádza do života ako osudové zmeny, ktoré náš život […]

More ticho šumelo. Noc postupne ustupovala svitaniu. Na brehu ostrova v bielom piesku stále nehybne ležal belasý vták v prvých lúčoch vychádzajúceho slnka. Vietor nervózne preháňal oblaky oblohou, cválali ako splašené kone. Zakryli slnko. V diaľke sa zablyslo. Belasý vták sa náhle pohol, slabučko, takmer nebadane. Po chvíli zdvihol hlavu. Posadil sa namáhavo. Vietor […]

Zúbková víla je zázračná bytosť. Podobne ako Ježiško a Mikuláš – vkrádajú sa do našich snov a nežne v nich tancujú s našim srdcom. Jasné, bola som dnes u zubárky. Preto teraz v mojom blogu o Zúbkovej víle a zázračne. Existuje Zúbková víla? Niektorí rodičia zrovnávajú deti s krutou realitou, že nič také neexistuje, už pri ich prvej nesmelej […]

Niekedy si kladieme otázku čo v živote naozaj chceme. U niektorých by bol možno ten zoznam rozsiahly – a materiálny. Iní zasa by zoznam mali ako vystrihnutý z tej ruskej rozprávky „choď tam, neviem kam, dones to, neviem čo“. Je však pravdou, že ako v živote múdrieme, ten náš zoznam začína obsahovať veci naozaj zásadné. A popri tom aj to, čo ja nazývam […]

Čriepky dňa si večer skladáme do mozaiky a vytvárame si tak jeho jasný obraz. Aký bol a čo mi priniesol. Robievate si takú bilanciu dňa? Ja teda len občas, ale dnes určite hej. Pred časom som v mojom blogu písala o bielom králičkovi z knihy Vybraná tajemství profesora Kesslera, ktorý si dával každý deň tri otázky – načo (alebo z čoho – ak je večer) sa […]

Chliev, aký tu ešte nebol…? Jedenásty záverečný blog Akoby. Dnes v mojom blogu o riadne veľkej špinavosti, ktorú pomenoval Vlado Dočkal. Ach, áno, rada by som teraz písala o niečom úžasnom, nežnom, či zábavnom, nejakú peknú rozprávku – pretože tu sedím tak opustene v penzióne a čakám na zajtrajšie školenie. Myšlienky mi lietajú dnes kade-tade […]

Milujem včasné rána, prežiarené slnkom. Naozaj si myslím, že ak človek „ponocuje“ pravidelne a potom dospáva do predpoludnia, okráda sám seba o tú najkrajšiu časť dňa. Som „ranné vtáča“ – a to nielen kvôli nutnosti ísť skoro ráno na autobus. Nepoznám nič krajšie ako lúku zaliatu vychádzajúcim slnkom, s trblietkami rosy – keď sa […]

Na všeličo v živote čakáme. Niekedy je to o túžbe po niečom, čo možno v živote nemáme. Inokedy hlavne o trpezlivosti, pretože presne vieme, čo prichádza – a len si na to musíme počkať. Niekedy sa s čakaním spájajú veci samozrejmé a zaručené, či predvídateľné. Prichádza ráno, prichádza noc, prichádza búrka s temnými oblakmi. Niekedy sú to veci […]