otvorene

Rozumiem vášmu smútku, všetci tí, ktorí sa mi na môj mail ozývate so smutnými príbehmi o vašich blízkych, zabitých v slovenskom zdravotníctve v dôsledku pochybení lekárov. Žijem svoj smútok podobne ako vy. Avšak na rozdiel od niektorých, ktorých bolesť zaslepuje a prestali dôverovať lekárom úplne, ja prehlasujem, že sú v radoch lekárov aj ľudia, ktorých si […]

Cha-cha, zajtra je prvý apríl, môj najobľúbenejší deň hneď po narodkách a meninách. Prvý apríl je pre mňa sviatok, ako Vianoce, Silvester či iné podobné dni. Vtedy je deň, kedy môžem klamať a klamať a klamať a ešte raz len klamať, a popri tom nepočujem od mamy či kamarátok: „Prestaň s tými žartíkmi, veď nie je prvý apríl!“ No tento rok si musím […]

Znalci v prípade môjho syna nedodržali ani ďalšiu predĺženú lehotu, ktorá končila 31.7.2014. Vyšetrovateľ mi včera v telefonickom rozhovore vysvetlil, že on na znalcov tlačiť nemôže, že musí jednoducho iba čakať, kým mu znalci úplnú pitevnú správu doručia a žiadny ďalší termín predĺženia lehoty mi ani nepovedal, pretože znalci oň ani písomne v lehote […]

Idylka zasa raz končí. Keby boli znalci odovzdali úplnú pitevnú správu môjho syna do dnešného dňa, tento článok by nevznikol. Neviete si ani predstaviť, aké je hrozné čakať po celé dlhé mesiace, že konečne už bude pomenovaný vinník smrti Vášho dieťaťa. Je to kruté – žiť zo dňa na deň v čakaní. Akoby Vám niekto neustále špáral v rane a znásoboval […]

Utorky môžu byť nesmierne zábavné a prekvapivé (ako zistíte z mojich prác). Každý utorok budem publikovať moje víťazné práce ocenené v niekoľkých ročníkoch literárnej súťaže Dobšinského rozprávkový Gemer. Toto je prvý z nich. Týždeň ako každý iný. Aj deň ako každý iný. Až na maličičký háčik. Bol utorok. Utorok s veľkým B. Čo také sa […]

Pár z mojich básní pre prijemny víkend. Stále Ja I. Čakať Dnes, včera, zajtra, nikdy, vždy… Len občas trochu stále. Nikdy nie je neskoro na čakanie. Stále Ja II. Poznanie Vzduchom pláva Einstein so sladkým úsmevom poznania Viem, že nič neviem a viem aj to, že chcem vedieť všetko chcem vedieť všetko, všetko […]

Opäť idylka – z mojich rozprávok – na spríjemnenie času. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden sklenený vrch, na ktorom rástol strom. A na tom strome rástli tri citróny. Bolo to naozaj veľmi ďaleko, vari by citróny mohli rásť niekde u nás? Sklenený vrch bol vysokánsky, týčil sa až do nebies. Bol hladký a ligotavý, len tak žiaril na slnku, bol skrátka […]

Dnes by mal môj syn 15 rokov. Nedožil sa ich, niekto ho niekde v slovenskom zdravotníctve pred štyrmi mesiacmi zabil. Preto píšem svojmu dieťaťu tento list. Maroško, čas je najdlhšia vzdialenosť medzi dvomi bodmi. Chodím bytom neskutočne tichým a prázdnym bez Teba, Tvoje klavíriky v obývačke zapadajú prachom. Niekedy sa ráno vo dverách bytu pri […]

Tak zdravotnú dokumentáciu už máte v ruke. A čo by ste mali spraviť ďalej? Môžete podať sťažnosť konkrétnemu zdravotníckemu zariadeniu. Ale to pokladám naozaj za stratu času. Mali by ste si však určite písomne vyžiadať stanovisko primára konkrétneho oddelenia, kde došlo k pochybeniu, ten je totiž či chce alebo nechce garantom odbornosti starostlivosti na […]

Ako to bolo s tetou Marienkou Teta Marienka neležala mŕtva v lese. Teta Marienka neležala zabetónovaná v záhrade. Teta Marienka neležala mŕtva medzi paradajkami. Ani medzi mrkvou, kalerábom či inými záhradnými plodinami. Teta Marienka neležala ani mŕtva v mrazáku. Tetu Marienku nezožral pes. Teta Marienka neopustila strýka Džeriho. Tetu Marienku neuniesol gang […]