Augiášov chliev 7. – Ficovi niet čo závidieť

Človek múdrie vlastnými životnými skúsenosťami. A ja som si dnes istá, že vydať sa na cestu s človekom nespoľahlivým je problémom, aj keď máte spolu prejsť len 5 kilometrov. Ak si takého človeka zvolíte ako spoločníka na dlhšiu trať, je to životná tragédia. Nespoľahlivosť, nezodpovednosť a nečestnosť jednoducho nie sú dobrí sprievodcovia – a skôr či neskôr sa to prejaví. Na to, aby sme niekomu dôverovali, musí sa správať dôveryhodne. A ak sa tak nejaví od začiatku našej cesty, je nezmyselné očakávať, že sa časom zdôveryhodní a svoje správanie v opak prevráti.

 

Ak sa touto optikou pozerám na dnešný „balíček šťastia“ v podobe novej vlády, tak Ficovi niet skutočne čo závidieť. Nielenže významne prepadol v počte voličských hlasov oproti minulým voľbám a honosným (neskôr potemkinovským) predvolebným očakávaniam, ale bol pre zostavenie vlády nútený aj ísť do maximálnych kompromisov – čo pri jeho povahe dlho nevydrží.

 

A pritom od svojej kompánie môže čakať všetko, naozaj všetko. Situácia ako z rozprávky od Karla Čapka – zlepenec je z môjho pohľadu taký problémový, ako keď psíček a mačička piekli tortu.

 

Procházku pokladám za človeka s natoľko slabošským správaním, že to ohrozuje nielen každého okolo neho, ale i jeho samého. Bugár je stratég a sleduje vlastné ciele, čo bude čoskoro viditeľné. A Danko, toho pokladám za najviac problematického, veď čas ukáže (len toľko, aby to nebolo žalovateľné).

 

S takou partiou by som sa ja – s tou životnou skúsenosťou, ktorú mám dnes – nevydala ani smeti do smetnej nádoby vedľa bytovky vysypať, nie to ešte na cestu dlhú štyri roky, s množstvom nástrah a zákrut.  Pochybujem o tom, že by tie štyri roky pri moci vydržali – poviem rovno, neverím tomu.

 

Ja uvažujem strategicky.

A na Ficovom mieste by som radšej odišla do opozície s vyhlásením, že mojich voličov teraz nesklamem pochybnými kompromismi a že mi je ľúto, že pre nich momentálne neviem spraviť všetko to, čo som ešte chcela. A so zhovievavým úsmevom by som sa dívala na to, ako sa rozhádaná pravica do roka rozpadne s tým, že medzičasom niekoľkými nepremyslenými krokmi naštve mojich voličov a aj svojich – dovtedy už bývalých – voličov.

 

 

 

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 15.3.2016

Slová o pravde 10. – No konečne som tam Rusov našla. . .

10.07.2026

Brodila som sa kopou veterníkových klamstiev a špiny už dva dni, lebo som vedela, že tam niekde musia byť. No a hľa, sú. Je vám asi jasné, že to dnes bude ostré. Článok v linku https://www.hlavnespravy.sk/nazivo-stovky-ludi-v-inchebe-povedali-hlasne-nie-veternym-parkom/4404344 ukazuje na boj obyčajných ľudí u nás proti veterníkom. Keď robili prieskum vhodných [...]

Začem bukvy 1. – Víťaz “ na Pavla“. . .

08.07.2026

Najlepšia vojna je tá, ktorú nezačnete. Lebo víťaz často zostáva opustený, sklamaný svojim víťazstvom a sám sebou. Nie, nemá obdiv davov. V živote skrátka nie je múdre snažiť sa vyhrávať za každú cenu. Často je lepší kompromis ako výhra silou-mocou. Niekedy je dôstojnejšie prehrať ako vyhrať. A ešte väčšie životné umenie je nebojovať. Stáva sa, [...]

Slová o pravde 9. – Smutná pravda o slovenskej spravodlivosti

07.07.2026

Dnes som čítala článok o tom, ako Žilinka prokurátorov preveroval vo veci zavraždenej učiteľky v Gelnici https://www.topky.sk/cl/10/9440057/MIMORIADNE-Novinky-v-pripade-brutalnej-vrazdy-ucitelky-v-Gelnici–Zilinka-odhalil-ZAVAZNE-pochybenia-OCTK- Píše sa v ňom o tom, čo pán vrah vystrájal Žena podľa zistení vyšetrovateľom opísala dlhodobý psychický teror, fyzické [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,448
Celková čítanosť: 12224608x
Priemerná čítanosť článkov: 3545x

Kategórie

Archív