otvorene

V predchádzajúcich častiach môjho blogu som pomenovala ako vinníka v prípade neposkytnutia primeranej zdravotnej starostlivosti nielen lekára, ktorý ju priamo poskytuje, ale aj zdravotnícke zariadenie, ktoré za jeho odbornosť a kvalitu služby zodpovedá. Tretím vinníkom pri zanedbaní zdravotnej starostlivosti je priamo Slovenská republika.

Povinné platby zdravotných odvodov sú istou formou zmluvy medzi štátom a občanom, na základe ktorej mu je poskytovaná zdravotná starostlivosť.

Slovenská republika sa správa vo vzťahu ku poskytovanej zdravotnej starostlivosti dvojnásobne nekorektne voči poistencom. Jednak garanciou a rozsahom poskytovaných zdravotných služieb, jednak ich kvalitou.

Skutočnosťou je, že v Slovenskej republike nie je primerane investované do základnej zdravotnej starostlivosti pre občanov – platcov poistných odvodov. Sieť odborníkov – špecialistov v regiónoch  viazne, ľudia musia cestovať za nimi (v situácii chýbajúcich spojov) mimo okresov, vyčkávať pred ambulanciami už nadránom, čakať u nich celé hodiny, kým prídu na rad a podobne. Týka sa to aj spádových nemocníc, ktoré v niektorých okresoch fungujú len obmedzene a sú devastované aj tým, že sa do ich vedenia obvykle dosadzujú manažéri výlučne politicky,  t. j. na základe príslušnosti k práve vládnucej strane.

Rovnako však, bez ohľadu na strany, ktoré sa striedajú pri moci, existuje dlhodobo snaha okliešťovať zdravotné služby poskytované občanovi za ním zaplatené zdravotné odvody. T. j. navyšujú sa naše platby zdravotných odvodov, ale to, čo nám štát za ne poskytne v zdravotnej starostlivosti rozsahom aj kvalitou je čoraz úbohejšie. 

Skutočnosť, že poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti platcovi zdravotných odvodov štát nezaistí, je prejavom podvodného konania zo strany štátu a porušením „zmluvy s občanom“ zo strany štátu.

Maslo na hlave štátu je vo vzťahu zdravotníctvo – občan naozaj v mnohých oblastiach.               

Je to štát, kto prostredníctvom svojej vlády riadi rezort zdravotníctva, určuje rozsah poskytovaných zdravotných služieb, má systematicky kontrolovať kvalitu poskytovaných služieb, vyberá manažérov nemocníc a umožňuje vznik súkromného podnikania v rezorte.             

Je to štát, kto doteraz nestanovil prostredníctvom kvalitnej legislatívy spravodlivú a jasnú garanciu toho, čo za platené odvody máme dostať a ochranný limit – ročný strop poplatkov.

Rovnako je to štát, kto nespravodlivo berie na zdravotných odvodoch najviac práve zamestnancom a práve ich oberá opätovne v prípade, že si privyrábajú formou dohody popri práci, kým viaceré skupiny zo systému len čerpajú. Je to obyčajná zlodejina, pretože tým, že zaplatíte viac, viac nedostanete. Práve naopak – v zdravotnom systéme poskytuje štát najviac tým nezodpovedným – rôznym špekulantom a ľuďom, ktorí sami ničia svoje zdravie (na Slovensku chýba v zdravotnom poistení zohľadnenie poistného rizika, systém bonusov a malusov, ktorý je bežný vo vyspelých krajinách). Včera schválená novela zákona o poskytovateľoch… tento chorý trend slovenskej vlády len potvrdila.

Rovnako je to štát, kto nekvalitou legislatívy umožnil, aby nebolo možné stíhať manažérov podnikov ako jednotlivcov za dlhodobo neodvedené poistné. „Tanečky“ s nedobytnými pohľadávkami, reinkarnáciami dlhujúcich firiem pod iným názvom a prepismi majetkov               na maloletých potomkov (a pomaly i na psa “tiežpodnikateľa“) majú na Slovensku dlhú tradíciu.  Riešenie je pritom jednoduché – dlžníkovi nevydať novú živnosť, neumožniť štátnu zákazku,  môcť zhabať majetok nadobudnutý počas podnikania aj majetok  počas podnikania komukoľvek z príbuzných prevedený. Ale tiež napríklad kontrolovať platby daní za vily, zakupované potomkami dlhujúceho podnikateľa a legálnosť zdroja príjmov na ich zakúpenie.

Kým v slušnej spoločnosti by zverejnenie neplatiča na internete či v médiách viedlo k morálnemu pocitu hanby a viny, k istej spoločenskej izolácii, na Slovensku sa takýto jednotlivec ani firma nestávajú nedôveryhodným partnerom pre spoluprácu a dokonca ani              bariérou ďalšieho podnikania či štátnej zákazky. Pre podaktorých skôr naopak.        

Rovnako je to štát, kto efektívne nekoná vo veci neplatičov poistných odvodov. A že nám vo vzťahu ku neplatičom poistných odvodov – nemocniciam vzniká závažný problém, o tom niet pochýb. Presnejšie v poistných odvodoch sociálneho poistenia, pretože zdravotné poisťovne s nemocnicami – neplatičmi vypiekli, zdravotné odvody im odrátavajú z toho, čo nemocniciam hradia za zdravotnú starostlivosť.  

Sociálna poisťovňa však takú možnosť nemá a tak sa jej dlhy kopia.

Štát zodpovedá za to, že „zabudnutím“ na § 148 z pôvodného znenia T. Z. pri novelizácii umožňuje manažérom nemocníc zatiaľ beztrestne vyviaznuť z krátenia poistného formou neplatenia sociálnych odvodov. Tento dlh za štátne aj transformované zariadenia dosahuje už opäť raz sto miliónov eur, pričom ide o 6 štátnych a až 16 transformovaných zdravotníckych zariadení. Ide o sumu, ktorá chýba v Sociálnej poisťovni – a to v čase, keď nám vláda mediálne predhadzuje ako budeme musieť robiť dlhšie a dlhšie, pričom by nám chcela podhodiť dôchodky nižšie a nižšie, dokonca zvažuje až nejakú rovnostársku minimálnu dávku dôchodku bez ohľadu nato, či ste naň poctivo vyrobili a posielali štátu peniaze „na svoj dôchodok“, alebo či ste „konzumentom z hotového“ (o nespravodlivostiach dôchodkového systému napíšem neskôr v niektorom z článkov Spravodlivosť, s. r. o.).

Práve transformované zdravotnícke zariadenia svoj dlh navyšujú razantne, rastúcim tempom v stovkách tisícov eur mesačne – t. č. ide o cca 700 tisíc eur mesačne (prečo by aj nie, veď sme ich už opakovane oddlžovali z nášho spoločného vrecka a zrejme očakávajú, že ich dlhy zasponzorujeme zase).

A všimnime si, že práve štát je tým, kto by mal rozsiahly a narastajúci problém riešiť. Nerieši.

Je to zároveň štát, kto má leví podiel na zhoršení situácie v platbách sociálnych poistných odvodov nemocníc.  Štát totiž neúmerne zvýšil platy lekárov (v pomere k platom ostatných profesií na Slovensku aj súčasným reálnym možnostiam štátu financovať zdravotníctvo)  a pritom platby za poistencov štátu poisťovniam nenavýšil. Platy lekárom pritom zvyšoval bezhlavo – bez dôslednej odbornej analýzy reálnosti krytia týchto požiadaviek, dokonca nedisponuje v súčasnosti (podľa stanoviska MZ SR zo 4.6.2014) ani len prehľadom o reálnej čistej mzde lekárov a vychádza zo zavádzajúcich súm hrubej mzdy (bez príplatkov a príslužieb).

A vráťme sa späť k otázke z úvodu článku.

Právo na ochranu zdravia a života nám garantuje aj Ústava SR. Situácia závažného zanedbania v poskytovanej zdravotnej starostlivosti je preto aj porušením ústavných práv občana.  

Slovenská republika porušila právo môjho syna Maroška na potrebnú zdravotnú starostlivosť.

Predná Hora, 26.6.2014