otvorene

Ako prvý si to, že teta Marienka zmizla, všimol strýko Džeri, jej manžel. Všimol si to hneď ako vstal, asi okolo pol ôsmej. Ráno o pol ôsmej to strýkovi Džerimu vraj nepripadalo vôbec zvláštne či podozrivé. Zatiaľ sa mu nikdy nestalo, že sa zobudil a tety Marienky proste nebolo. Vždy, keď niekam šla, mu to buď povedala (večer či ráno pred odchodom – ale povedala!), alebo aspoň napísala na papierik a nalepila na chladničku.Takto nevedel kam šla. Mohla ísť na huby, do obchodu, pozrieť sesternicu Barboru, mohla byť objednaná ku zubárke… Miest, kde teta Marienka mohla byť, bolo nespočetne veľa, tak sa tým vtedy nezaoberal. Strýko Džeri si sadol na gauč, zapol televízor a pozeral rannú reláciu. Počas pozerania rannej relácie si strýko Džeri uvedomil, že teta Marienka nemôže byť u sesternice Barbory, pretože Barbora je v práci (moderátor poznamenal niečo o tom, že je štvrtok a tak to vtedy strýkovi Džerimu docvaklo, ako tvrdil). Ale ďalej sa tým nezaoberal, keďže pravdepodobne usúdil, že bude na hubách.  Navyše, teta Marienka mala veľmi rada hubovú praženicu na raňajky, tak to bolo dosť pravdepodobné.

Strýko Džeri sedel pred televízorom ďalej a pozeral Súdnu sieň. Približne o pol desiatej, cez reklamu počas Súdnej siene, keď išiel nakŕmiť Dyra, zistil strýko Džeri, že teta Marienka nemôže byť na hubách. Pretože hneď ako vyšiel pred chalupu, zbadal strýko Džeri krikľavo ružové gumáky tety Marienky. Boli položené vedľa tých jeho šedo zelených gumákov. Bez svojich milovaných gumákov teta Marienka nikdy nešla na huby. To skôr bez košíka. Po ulici práve išiel Freddy so svojim najnovším úlovkom zo smetiska – starým mixérom. „Freddy, nevidel si náhodou niekde dnes Marienu?“ kričal strýko Džeri na Freddyho. Freddy sa zamyslel a po chvíli odpovedal: „Hmmm, nie. Dnes nie.“„Ale až by si ju stretol, povedz jej, že ju hľadám,“ kričal strýko Džeri za Freddym.  „Jasné, jasné… Samozrejme.“ Strýko Džeri otvoril plechovku psieho žrádla a vyberal z nej lyžicou do Dyrovej misky. Dyro šťastne poskakoval a vrtel chvostom. Strýko Džeri ho pohladil a položil mu misku so žrádlom na zem. „Kde je…?“ opýtal sa Dyra, ktorý mu nerozumel a ktorého to asi ani netrápilo. „Však sa zjaví“ povedal si sám pre seba a šiel desiatovať.

Strýko Džeri uviedol, že presne o desiatej si uvedomil zvláštnosť neprítomnosti tety Marienky. Teta Marienka vždy presne o desiatej pozerávala telenovelu. To bolo niečo nemysliteľné, aby teta Marienka nevidela svoju obľúbenú telenovelu. Raz si kvôli telenovele dokonca preložila zubárku. Ale, ako povedal strýko Džeri, vtedy mu napadlo, že je u niekoho na návšteve a zostala pozerať telenovelu tam, možno u podobnej telenovelovej fanatičky ako je ona sama, i keď žiadnu konkrétnu nepoznal…

Situáciu začal riešiť strýko Džeri na pravé poludnie – presne o dvanástej. Začínal byť hladný. Raňajky si zvládol spraviť aj sám, ale obed nie. Telenovela skončila pred viac ako polhodinou a teta Marienka vždy o takomto čase zvykla mať obed už navarený alebo ho aspoň varila. Najskôr si povedal, že jej zavolá. Mobil zvonil doma na stole. Hladnému strýkovi Džerimu preto neostávalo nič inšie, len si vziať Horalku a ísť sa popozerať za tetou Marienkou po dedine.

Pred obchodom si všimol ruch. Nie taký ruch, ako vždy- teda ako keď sa háda niekto so starostom, či taký ruch, ako keď prídu policajti. Toto bol iný druh ruchu – stará Kvákošová, ktorá sedela – ako vždy – pred obchodom, mávala ďalekohľadom a niečo vykrikovala. Strýko Džeri podišiel bližšie. „ …naozaj tu boli! Ja som ich videla! Boli tu včera v noci!…“

„O kom hovorí?“ opýtal sa strýko Džeri vedľa stojaceho Fera. „Ale… Ani sa nepýtaj, Kvákošovej preskočilo!“ „To nie je nič nové, však Kvákošová je bláznivá odjakživa,“ zhodnotil strýko Džeri. „Ale nie, teraz jej už dočista preskočilo!“ argumentoval Fero.„Všelijaké bludy tu vykrikuje… Že vraj tu boli mimozemšťania, vraj ich videla svojim ďalekohľadom!“ povedal Fero.  „Mimozemšťanov?“ „Tak vieš, možno pojedla nejaké šialené huby…“ uvažoval nahlas Fero. „A možno sa jej to len snívalo“ zasmial sa strýko Džeri. „Ktovie…  Možno to bude tým… A možno jej to vysedávanie na slnku udrelo do hlavy“ skonštatoval Fero.„Nečudoval by som sa, však tu trávi celé dni, preto to bolo len otázkou času, kedy sa to stane.“ „Ozaj, Fero, nevidel si dnes náhodou Marienu? Nie je u vás?“ spýtal sa strýko Džeri.„Nie, nie je u nás a dnes som ju ani nevidel…. „To je zvláštne, od rána som ju nevidel. A keď tak nad tým uvažujem, nemala kam ísť… U vás nie je, v obchode by tak dlho nebola a ani na huby nešla. Iné miesta mi neprichádzajú na rozum, kde by mohla byť…“ posťažoval sa strýko Džeri. „Ani svoju telenovelu o 10. nepozerala.“ „Ty, Džeri, nemohla ťa náhodou opustiť, ako včera vykrikovala pred úradom?“ smial sa škodoradostne Fero. „Nie, isto ma neopustila, auto máme v garáži a ani som nevidel, že by si niečo balila do tašky“ zhodnotil strýko Džeri.

Strýko Džeri chodil až do večera po dedine, obišiel všetky domy (v jednom mu dali aj najesť, čo mu zlepšilo náladu) ale všetci svorne tvrdili, že nikto tetu Marienku v ten deň nevidel.

Pokračovanie nabudúce…

Máte nejaké teórie o tom, čo sa stalo? Pokojne napíšte, som zvedavá či to niekto uhádne.