DNES 20. – Ach, jaj, štátny rozpočet alias Nie, nie je prvý apríl.

Medializovaný návrh slovenského štátneho rozpočtu na budúci rok mi pripadá nezmyselný. Presnejšie povedané – pripadá mi ako zlý vtip, musela som pri jeho čítaní zaloviť v pamäti, či náhodou nie je prvý apríl.

 

Začnime argumentáciou – Prečo?

Prečo bude štátny rozpočet limitovaný? Zrejme to ešte mnohí občania Slovenska nechápu, ale spustila sa dlhová brzda. Pri ekonomických úspechoch, ktoré nám tu vláda dlhodobo vykresľovala mediálne napriek zhoršujúcej sa slovenskej ekonomike, sa im vôbec nedivím, že to nechápu. Nuž, svitne im. Už dávnejšie som nadobudla podozrenie, že hlavným poradcom slovenskej vlády je Potemkin – a tomu sa to tiež raz prevalilo.

 

Môžeme meditovať o tom, prečo sa na Slovensku spustila dlhová brzda. Mohli by sme si spraviť konkrétnu analýzu zlých krokov, ktoré k tomu viedli – ale načo? Jednoducho povedané – zrejme preto, lebo vláda ekonomicky šafárila od desiatich k piatim. Dlhová brzda je skutočnosťou, ktorú viacerí ekonomickí odborníci varovne pripomínali už od začiatku roka a minister financií vehementne popieral (aj napriek závratne rastúcemu štátnemu dlhu, ktorý dosiahol historicky najvyššiu úroveň v absolútnych číslach, aj v porovnaní s vývojom hrubého domáceho produktu).

Na dlhovej brzde už nezmeníme nič, jedine že by sme hneď vystúpili z EÚ a prestali dlhovú brzdu akceptovať.

 

Veru, to by sme rýchlo mohli a mali. Veď v tejto situácii dáme nielen na úroky stále vládou zvyšovaného štátneho dlhu (ide už teraz o obrovskú sumu – každé siedme euro z našich daní ide na jeho splácanie), ale platíme tiež aj odvody do EÚ (ide o takmer miliardu eur ročne), ktorá nám prídel eurofondov zastavila skoro úplne (t. č. v 9 z 11 programov) kvôli rôznym „nezrovnalostiam, a vážnym nedostatkom v obstarávaní“ (predraženiam a iným podvodom v ich rozdeľovaní). Neviem čo si v tej EÚ mysleli keď nás brali do toho ich spolku, čo nás nepoznali?

 

Pokračujme argumentáciou – Čo?

Otázkou je čo robiť – ako v tejto situácii rozdeliť peniaze v štátnej kase čo najlepšie. Nepochybne rekonštrukcia veľvyslanectva v Londýne je tým najlepším nápadom, kam dať v tejto chvíli peniaze. Rovnako aj financie vložené Slovenskom do budovania centrály NATO v Bruseli. Tam je naše investovanie jednoducho nevyhnutné, ako inak?

 Rovnako nevyhnutné je zvýšiť investície do Kancelárie Národnej rady SR. Že by pri šetrení štátu mali poslanci začať od seba a ísť dobrým príkladom? A čo ste šialené huby pojedli, také niečo očakávať?!

Nepochybujte o tom, že je dobre premyslená aj investícia vlády do SIS, Generálnej prokuratúry či polície, ktorým sa budúcoročný rozpočet navýši – na rozdiel od dlhodobo výrazne poddimenzovaného školstva, zdravotníctva, dopravy či životného prostredia, tým nielenže netreba výraznejšie nepridať, ale možno im dokonca aj ubrať. Pôjdu si vari sadnúť naši politici do nejakej školy, spádovej nemocnice, na diaľnicu či na lúku k potôčiku, keď im to všetko občania raz zrátajú?

 

Pokračujme argumentáciou – Ako?

Pripadá mi to ako testovací balón. Vypustíme a skúsime čo to spraví. Ak občania budú ticho, tak veselo ideme. Ak sa začne zvyšovať ich tlak, tak uberieme.

Ľudia síce krokom vlády netlieskajú, ale výraznejšie neprotestujú oni sami ani zástupcovia dotknutých rezortov. Je otázne, či si väčšina ľudí vôbec všimla a pochopila, ako im sociálna vláda budúcoročným rozpočtom opäť raz zníži životnú úroveň a určite nezlepší ich prístup k „sociálnym istotám“.

A fascinuje ma na tom i skutočnosť, že jediný, kto otvorene prejavil nesúhlas so sumou určenou jeho rezortu, bol práve minister Maďarič. Nuž, mala som pravdu, keď som pri jeho povolebnom abdikovaní usúdila, že ho je v Smere škoda.

 Zároveň však uvažujem nad morálnou vyspelosťou našich umelcov – čo tam po školstve, čo tam po zdravotníctve, ale nám treba pridať, nám netreba nič zobrať. Nuž, naozaj si neviem predstaviť „vládu ľudu“ – ako by sme sa v tomto štáte dohodli na naozajstných prioritách. Niekde jednoducho ubrať treba – a podľa môjho názoru to nie je práve kultúra, ktorá je v tomto štáte dlhodobo najviac poddimenzovaná. Táto situácia je zjavne signálom, že chýbajúca dlhodobá zmysluplná spoločná stratégia spoločnosti, ktorú by mala realizovať bez ohľadu na to aká strana je práve pri moci.

 

Na druhej strane si viem predstaviť, že sa týmto rozpočtom naštvú ľudia hlavne v školstve a sociálnych službách, po celé desaťročia zavádzaní prísľubmi dôstojnejších platov – ich trpezlivosť je podľa môjho názoru už naozaj napätá na prasknutie. Najmä keď si uvedomia, že im vláda tento zalepila oči pár drobnými – „lebo nemala z čoho“ – a v tom istom roku výdatne nadelila sudcom a dokonca v lete vnútro dávalo odmeny policajtom, pretože „ušetrilo si na to“. A na rok 2015 a dokonca aj volebný rok 2016 vôbec neráta ani s valorizáciou ich miezd, hoci ceny určite porastú. Skutočne neviem, či nám potom najviac bude na Slovensku chýbať v tej situácii ruský plyn (ktorého prívod nám špekuluje zastaviť ani nie tak „zlý Putin“ ako „naša drahá Ukrajina“), aby tu bolo poriadne horúco. Takže možno ten rozpočet, ktorý som pokladala za úplne mimo priorít spoločnosti, splní v niečom svoj účel. 

 

Zakončime argumentáciou – Z čoho?

Od akých financií sa bude budúcoročný rozpočet odvíjať? Nevyberieme náhodou viac a nebude potrebné riešiť takéto opatrenia? Rozhodne nie. Dokonca si myslím, že aj tých 16, 6 miliárd eur, ktoré štát plánuje vybrať, zrejme budú len chimérou a tak sa bude ukrajovať z ešte menšieho koláča.

Niektoré vládou navrhované opatrenia v rámci osekávania možných daňových únikov (ako zavedenie registračných pokladníc lekárom či exekútorom či daňové licencie) pokladám za zmysluplné – je však otázne nakoľko budú úspešné lobistické tlaky –  ich schválenie je preto vo hviezdach.

Takže určite môžeme rátať s novým daňovým zaťažením „pre tých bohatých“, medzi ktorých podľa našich „ekonomických expertov“ nepatrí zbohatlíckych „horných xy“, ale poctivo pracujúci občania so mzdou nad hranicou priemernej mzdy (a to bez ohľadu na počet členov rodiny, ktorých z takej mzdy živia).

A tiež dohodári, drobní živnostníci a iní „zbohatlíci“ tohto štátu, traste sa.

 

 

Predná Hora, 28.8.2014

Tak tak 4. – Kde sú hranice odpúšťania. . .

04.03.2026

Čo-to o odpúšťaní viem, teoreticky i prakticky. Zrejme každý z nás má o tom lekciu. Možno je na odpustenie niektorých vecí jeden ľudský život málo. A možno, ak aj dokážeme odpustiť komukoľvek čokoľvek, chce to nekonečne dlhý čas ktorým kráčame krok za krokom s bolesťou. Irán pochovával tie zavraždené deti a ja si kladiem otázku za otázkou. Dokážete si [...]

Tak tak 3. – S prítomnosťí polícijó. . .

04.03.2026

Niektoré zážitky idú s nami časom a občas sa vynoria v pamäti. Pred pár rokmi som stála v šere s mojim najstarším dieťaťom na popradskej autobuske, čakajúc na večerný bus bláznivo sme sa smiali. Plagát pozývajúci na zábavu do neďalekej obce tam bol a zábavu „s prítomnosťí polícijó“ sľuboval. Priznávam, občas sa k tej spomienke pobavene vraciame. [...]

Prásk 11. – Som proti, pán europoslanec. . .

03.03.2026

Nemecký poslanec toto povedal, napodiv https://www.facebook.com/reel/26133399369621385/?s=single_unit Pomenoval problémy, s ktorými zápasíme – veľmi presne, realisticky a pravdivo Predstavil i jeho víziu, čo treba spraviť s von der Pfizerovou. No hej, povedal že ju máme vystreliť na Mesiac. Som proti, pán europoslanec, to je príliš blízko – vystreľme ju k Alfe [...]

Tomáš Taraba

Taraba neformálne u prezidenta. Riešili energetiku, AI aj štátnu pomoc, stretávať sa chcú pravidelne

04.03.2026 18:03

S hlavou štátu otvoril šéf envirorezortu viacero otázok.

Iran

Chce Trump zmeniť režim v Iráne? Nerobte to, radí mu analytik. USA torpédovali iránsku fregatu

04.03.2026 18:00

Aký prístup teraz zvolí Donald Trump k Iránu? Minister obrany Pete Hegseth oznámil, že americká ponorka v Indickom oceáne torpédovala iránsku vojenskú loď.

Ropa / Benzín / Palivo /

Energetický šok na obzore: Katar úplne zastavil LNG, Brusel varuje pred prudkým rastom cien

04.03.2026 17:47

Europkomisia vyjadrila obavy. Brusel to nevidí vôbec ružovo. Európanom ceny za energie prudko porastú, kľúčová krajina stopla výrobu

Irán / Ponorka /

VIDEO: Tisíc ton ocele letelo do vzduchu: Moment, keď iránsku loď zasiahlo americké torpédo

04.03.2026 17:22

Srílanské úrady vyzdvihli z Indického oceánu telá 87 námorníkov z iránskej fregaty

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,339
Celková čítanosť: 11616457x
Priemerná čítanosť článkov: 3479x

Kategórie

Archív