Novembrenie

22. októbra 2014 09:26, Prečítané 6 416x, elenaistvanova, MAMA PÍŠE

Obchody už ťahajú za nohy Vianoce. No ja s padajúcim lístím spomínam na blížiaci sa November a jeho odkaz. Demonštrovalo sa pred štvrťstoročím za väčšiu spravodlivosť vo všetkých oblastiach života – odmeňovania a dôchodkov, prístupu k štúdiu, k bývaniu, zdravotnej starostlivosti a za napĺňanie práv bežných občanov, ľudia odmietali to, čo vnímali ako prekážky normálneho, dôstojného života. A tak namiesto vianočných spevov pridávam moju báseň, ktorá stála pri zrode Charty 2012.

November 2012

November sedemnásty opäť k nám príde raz.
V pamäti ozýva sa ten tichý dejín hlas,
zas cítiť temno, smútok,
beznádej z chodu čias,
zas otrokov chce niekto z bezmenných ľudských más,
zas treba hlavu kloniť,
zas mlčať a mať strach,
zas moc sa tvári, že sme malí
a že sme pre ňu prach,
prah ku korytu volieb
a potom dlho nič,
a keď sa niekto ozve, moc zoberie si bič
alebo vodné delo – tým zastrašiť nás chcú,…
nemožno večne mlčať,
cez pravdu neprejdú.

November sedemnásty z diaľky sa blíži k nám.
Na stromoch lístie pŕchne,
ja ticho spomínam
na dobu, keď sme stáli s nádejou v uliciach
a v srdci mali dôveru k sebe – prečo tak márne, ach? –

tešili sme sa na zmenu, ktorú sme začali
a cítili sme, že my sme zmena, že nie sme primalí
vziať svoj život do svojich rúk a voľne dýchať smieť, že možno raz aj našim deťom otvorí náruč svet,
že moc nás už viac nedokáže zaháňať do kúta…

Čo z tých snov vzišlo, čo z nich rástlo?
Pravda je prikrutá.

Ja cítim hanbu za to, kam sme šli od tých čias,
svedomie spytujem si – prišiel zas pravdy čas –
či skôr sa nešlo ozvať, či bolo treba ísť,
či toto je to, k čomu sme v tých časoch chceli prísť???

Nechcem už hlavu kloniť a nechcem strach zas mať,
nechcem byť otrok mocných, beznádej zažívať
či prázdne sľuby počuť
a bez dôvery žiť,
bez budúcnosti deťom…

K zmene chcem vykročiť.