otvorene

Prešiel rok od smrti môjho dieťaťa. Rok plný bolesti a utrpenia, zúfalstva. Rok prázdnoty. 29.3.2014 môjho syna v slovenskom zdravotníctve zabili. A osoba, ktorá moje dieťa zabila, ešte stále nie je potrestaná. Ešte stále si žije život akoby nič nespravila.

Nedokázala som od bolesti v nedeľu napísať ani blog – list Maroškovi, hoci som sa o to veľmi snažila. Priveľmi to bolí, nevládzem.

Prokurátor podal voči nej žalobu na súd. Podľa vyšetrovateľa aj prokurátora je jej vina dokázaná natoľko, že už nechceli pokračovať v doplňujúcom vyšetrovaní. Napriek môjmu nesúhlasu, pretože som žiadala dovyšetrovať riadne okolnosti v 24 doplňujúcich otázkach, nesúhlasila som s uzavretím spisu, kým ich nedošetria.

Možno si teraz poviete – čo tá vlastne chce? Veď vinníčku stíhajú, budú ju súdiť. Lenže pri akejkoľvek pochybnosti sa na súde prikláňa súd v prospech obžalovaného. A ja chcem, aby lekárka, ktorá moje dieťa zabila, niesla zodpovednosť v plnej miere a dostala trest primeraný. Odmietam byť účastníkom frašky, pri ktorom by dostala podmienečný trest so zákazom činnosti, pretože to by vlastne vzhľadom na jej vek nebola potrestaná nijako.

A  predstavte – aký pekný darček dalo slovenské súdnictvo môjmu dieťaťu k prvému výročiu jeho smrti – samosudca odsúdil dotyčnú doktorku na dva roky podmienečne. Podotýkam, že ide o osobu vo veku už dávno po dôchodcovskom. Aký je pre ňu trest mať podmienku?  Kto z vás ma odsúdi, že pre svojho syna chcem spravodlivosť?

Dnes nám tento „spravodlivý trest“ na spôsob slovenského súdnictva oznámil písomne pán samosudca. Tak to som teda zvedavá, kto bol v tej samosudcovskej komisii ako prísediaci.

Tento štát nemá odvahu prizvať na pojednávanie a nepriznáva právo byť prítomná na takomto pojednávaní matke dieťaťa, ktoré v slovenskom zdravotníctve zabili?

Ja nepochybujem o tom, že osoba, ktorá môjho syna zabila, si zaslúži primeraný trest. Vzala svojou neschopnosťou, neodbornosťou a nezodpovednosťou, ľahostajným prístupom život môjmu synovi. A aj mne, pretože ja bez Maroška nevládzem žiť. Idem deň za dňom bez zmyslu, stratila som všetky sny aj radosť zo života. Moja rodina je v troskách, máme psychické problémy, každého z nás to nejako poznačilo, manžel je bez práce a akéhokoľvek príjmu. Všetko je čoraz horšie. Nevládzem žiť a predsa musím ísť denne do práce, aby moja rodina mala z čoho prežiť.

Dookola si kladiem otázku ako je možné, že nám niekto môže len tak z ničoho nič zničiť život? Ako sa tá osoba vôbec môže pozrieť na seba do zrkadla? Zabila moje dieťa. Nenávidím ju. Prajem si, aby jej niekto spravil to, čo ona spravila mojej rodine. Skutočne si to želám, myslím na to celé dni a je mi jedno, čo si o tom kto bude myslieť.

Hnusí sa mi dávať odvody na zdravotné poistenie a dane štátu, pretože som stratila vieru v spravodlivosť.Tento štát nie je solidárny voči mne a ja už nechcem byť solidárna voči nemu. Moja rodina už rok trpí, hoci sme nespravili nič zlé. To ja som si musela vziať pôžičku na pohreb, to moje deti už rok sú bez teplej vody, pretože sme si ju museli dať odpojiť kvôli financiám. A tej osobe, čo to všetko zavinila, ešte ani vlas neskrivili. Doteraz nám nevyplatila náhradu výdavkov, nič. Mala by som sa s ňou doťahovať niekde po občiansko-právnych konaniach. Dokonca nemusela ani vypovedať, veď predsa páchatelia majú v tomto štáte práva.

Prestala som tomuto štátu veriť. Neverím polícii, neverím žiadnym vyšetrovaniam takýchto prípadov.

A jeden odkaz pre vás – všetci, ktorí sa ocitnete v podobnej situácii ako ja, že vám niekto v zdravotníctve „spraví omyl, chybičku na ktorú má predsa každý právo“ – v skutočnosti to pre vás znamená, že zabila vášho najbližšieho človeka – moja skúsenosť:

Premyslite si, či budete dôverovať tomuto štátu, že chce pre vás spravodlivé riešenie veci. Akékoľvek „vyšetrovanie a trestanie“ páchateľa je pre vás len strata času, falošná hra do stratena a vinníci nie sú potrestaní spravodlivo.

Ja – ak by sa dal čas vrátiť späť, by som už teraz konala inak. Nespoliehala by som sa v hľadaní spravodlivosti na žiadny systém v tomto štáte. Pretože tento štát nie je spravodlivý voči obetiam, stará sa len o práva páchateľov. Obete v tomto štáte nemajú žiadne práva.

Predná Hora, 31.3.2015