otvorene

Kadečo možno vyčítať premiérovi Ficovi. Ale rozhodne nie jeho snahu súkromným poisťovniam znemožniť v zdravotníctve zisk.

Zisk sa podľa môjho názoru má a musí spájať len s komerčnými produktmi – tovarmi. Zdravie – a ani liečba choroby – rozhodne tovarom nie je. T. j. zisk by mali mať zdravotné poisťovne len z toho, čo budú ponúkať ako svoj vlastný komerčný produkt, z ničoho iného im žiadny zisk nepatrí.

Presun peňazí od nákupcu a spotrebiteľa zdravotnej starostlivosti – pacienta ku jej predajcovi – zdravotníckemu zariadeniu je zo strany zdravotných poisťovní len sprostredkovateľskou službou, bez ktorej by sme sa zaobišli. Hospodária s verejnými zdrojmi (teda – verejnými ako verejnými, my ako spotrebitelia zdravotnej starostlivosti sme štátom nútení ju nakupovať nedobrovoľne, t. j. istým spôsobom je obmedzované štátom naše vlastnícke právo k našim vlastným peniazom a rozhodovaniu o tom, čo si za ne chceme kúpiť).

Tých naivných, ktorí sa vytešujú, že majú možnosť výberu zo zdravotných poisťovní, chcem uistiť, že rovnako sa vytešujú tomu i zdravotné poisťovne.

Veď kto by sa netešil, ak získa na Slovensku priemerný výnos vyše 10 percent v priebehu piatich rokov, kým v takom Holandsku by ho mal len 0,8 percenta (IFP, 2012).

Podľa údajov zo správy ÚDZS len za roky 2006 až 2011 mali súkromné zdravotné poisťovne zisk 558, 6 milióna eur (t. j. vyše pol miliardy korún – pre tých, čo ešte stále rátate v korunách – ide o 10,5 miliardy slovenských korún!). Náklady na prevádzku za ten čas boli ďalších 350 miliónov eur. Z rôznych medializovaných údajov môžeme zistiť, že za rok 2012 spoločný zisk zdravotných poisťovní bol až 90 miliónov eur a oproti roku 2011 tento zisk narástol o 36 miliónov eur. Zákon z júna 2012 síce časť ekonomickej renty odstránil, ale i tak je to určite výhodný biznis. A iba samotná prevádzka a správa zdravotných poisťovní za rok 2012 stála 127 miliónov eur, t. j. o 19 miliónov eur viac ako v roku 2011.

V roku 2013 bol zisk zdravotných poisťovní 68, 7 milióna eur, čo bol pokles oproti roku 2012 o 21, 5 milióna eur. V roku 2014 síce dosiahli zdravotné poisťovne zisk o 55, 9 milióna nižší ako v roku 2013, aj 12,8 milióna eur je však slušný balík, nie?

Čo sa týka plurality zdravotných poisťovní – len tri európske krajiny umožňujú pluralitu zdravotných poisťovní so ziskom, okrem nás len Holandsko a Švajčiarsko, ani v nich však priemerný výnos nie je taký bohapustý ako na Slovensku. Desať európskych krajín má pluralitu zdravotného poistenia, ale bez možnosti tvoriť zisk a ostatné krajiny (až 16 krajín) vystačia s jednou štátnou poisťovňou.

Takže s myšlienkou, ktorú Fico o unitárnej zdravotnej poisťovni predkladá, sa plne stotožňujem. Čo ale Ficovi vyčítať možno, je jeho prístup ku platbám „za zdravotné poistenie“. Kým štát za svojich poistencov platí čoraz menej, dokonca aj nízkopríjmové skupiny zamestnancov už odvody neplatia, platby pre ostatných zamestnancov a živnostníkov sa zvyšujú. Je to nesystémové a absurdné. Zdravotné poistenie na Slovensku nemá charakter zdravotného poistenia, ale ďalšej dane, len ako „zdravotné poistenie“ pomenovanej – chýba v ňom úplne systém malusov či bonusov. Chýba aj jasná garancia toho, čo za svoje zaplatené odvody záväzne dostaneme. Ide jednoducho o sprosté bezohľadné okrádanie tých zodpovedných platiacich poistencov.

Takže namieste by bolo, aby sa zdravotné poistenie ako také rovno zrušilo a výdavky na zdravotníctvo by sa dávali priamo zo štátnej kasy, tým by sa uťal i problém zisku – platby by šli len na zdravotnú starostlivosť, a nie na žiadny zisk, samozrejme – s dôslednou kontrolou vynakladanej účelnosti a efektivity. Rovnako by bolo namieste, aby štát prevzal plnú zodpovednosť za poskytovanie zdravotníckych služieb (z hľadiska ich rozsahu aj kvality) a vzal by späť do svojich rúk i lukratívne činnosti od súkromníkov.

To znamená:

Žiadny niekoľkonásobok ceny CT vyšetrenia oproti Nemecku, ale v európskom priemere zistená najnižšia cena a k nej 1%.

Žiadne predražené zdravotnícke tovary, veď v rámci OECD je teraz podiel týchto výdavkov najvyšší u nás v pomere ku celkovým výdavkom v zdravotníctve i v pomere ku HDP.

Žiadne prevádzkovanie finančne nevýhodných služieb nemocnicami a výhodných súkromníkmi.

Žiadne tolerovanie dlhov na poistných odvodoch neštátnym nemocniciam.

Žiadne bezhraničné zneužívanie systému solidarity, v ktorom najviac vyťažia povaľači rôzneho druhu a tí zodpovedne platiaci v prípade vážnej choroby ani nedostanú od štátu potrebnú pomoc  (štát ju pokladá na základe zázračného Uhliarikovho vzorčeka za pridrahú).

A – samozrejme – žiadni politickí nominanti na čele nemocníc, ale odborníci.

E. K. I.        Predná Hora, 8.6.2015