otvorene

Príbeh Dobrovodských je známy azda každému Slovákovi. Situácia, v ktorej by sa nikto nechcel s touto rodinou vymeniť, ani stať sa ich susedom, trvá už po dlhé roky. Je to preto, že „susedia“ Dobrovodských žijú skutočne nedôstojne, svoje okolie tyranizujú a ohrozujú. Sú závažným zdravotným rizikom. A všetci tí, ktorí by mali vo veci konať, mlčia a tvária sa, že je všetko v poriadku.

Pracovníčky sociálky prídu skontrolovať, ako „u susedov“ žijú deti – a prekračujú spokojne výkaly, povaľujúce sa na zemi.

Požiarnici neriešia pokutou hŕby odpadu, horiace priamo pred nimi – no skúste si tak vy zapáliť na dvore ohník.

„Susedia“ ožralí vyvreskujú o tom, ako „zabijú biele gádže“ a polícia sa neunúva na telefonát pána Dobrovodského ani prísť. Mám dôvodnú obavu z ich konania a domnievam sa, že ide o trestný čin nebezpečného rasistického vyhrážania, takže polícia by mala jednoznačne a bezodkladne konať proti nim.

Kamerový systém, ktorý bol namontovaný, je bez zvuku a od ich obydlia vzdialený cca 50 metrov. Prečo nie je kompletný a priamo pred obydlím týchto ľudí? Mal by mať účinok ich správanie brzdiaci, aj dokumentujúci – ale takto???!!

Predvčerom sa na spravodlivosť zahrala aspoň televízia JOJ, ktorá priniesla príbeh inšpirovaný touto situáciou v rámci Súdnej siene. V spomenutom príbehu zo Súdnej siene vyhrala spravodlivosť a došlo ku búraniu čiernej stavby. Zároveň sa začalo šetrenie ohľadne situácie detí a ich umiestnenia do zariadenia, takže rodičia s nimi zmizli.

Z ich spracovania príbehu sa mi však objavila jedna otázka – advokátka „suseda“ argumentovala tým, že sú to tiež ľudia, majú právo bývať. A tak sa pýtam, kde by bývali tí ľudia, ak by sme ich odsťahovali od Dobrovodských (alebo by šli oni sami)? Prihláste sa – kto by chcel mať takýchto susedov??? Zrejme by ich mali presťahovať na nejaké bezpečné miesto, aby sa tí chudáci neocitli zasa  raz vedľa nejakých mrzkých extrémistov. Najlepšie, ak ich presťahujeme niekde ku tým, ktorí by s nimi mali pracovať, k nejakej mimovládnej organizácii, respektíve k tým, ktorí ich počínanie odobrujú a prejavia porozumenie k ich životnému štýlu.

Teraz ironizujem, ale zdá sa vám v poriadku, že Dobrovodskí musia znášať po dlhé roky toľkú hrôzu a štát doteraz rázne nezasiahol??? Ak tých ľudí presťahujeme kamkoľvek, situácia by sa opakovala pokiaľ štát rázne nezakročí a nezačne od nich vyžadovať plnenie základných občianskych povinností. Berieme ustavične ohľad na ich ľudské práva, no kde sú práva ostatných? Azda pán Dobrovodský nie je človek?

Obeťou tejto patologickej situácie, ktorú dlhodobo budujú susedia pána Dobrovodského, je nielen jeho rodina a ďalší ľudia v okolí, ale i ich vlastné deti. V spomenutom príbehu JOJ sa začalo konanie, týkajúce sa odňatia detí. V realite však spoločnosť nemá snahu zaistiť týmto deťom život, v ktorom by mali ozajstnú šancu začleniť sa do spoločnosti. Nielen čistotu prostredia, ale aj možnosť získať pozitívne sociálne vzory a zdravý životný štýl, v ktorom sa nevykrikuje o „zabití všetkých bielych gádžov“, ako doma u nich. A ak to niekto vyvreskuje, tak za to nesie následky, aby bolo tým deťom jasné, čo je normálne a primerané správanie.

Život, začleňujúci tieto deti do bežnej spoločnosti, nie je o tom, že tým ľuďom dáme viac a viac peňazí, pretože ich môžu minúť akurát tak na cigarety a alkohol. Riešením je začať konečne postihovať za všetky tie hrozné veci tých, ktorí za to zodpovedajú. Všetky zainteresované zložky by mali spolupracovať a postupovať jednotne.

Je nutné dôsledne trvať na plnení všetkých rodičovských i občianskych povinností – Mesto, požiarnici, hygienici a pracovníčky ÚPSVaR by mali dať rodine podmienku, aby vlastnými silami odpratala všetok odpad do 5 pracovných dní. Začať konanie za všeobecné ohrozenie – čo v zdravotnej  i požiarnej oblasti určite nastáva. Začať konanie za nebezpečné vyhrážanie. A začať konanie o odňatí detí zo starostlivosti, ak sa okamžite výrazne nezlepší situácia.

Načo máme Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch aj Národné stredisko pre ľudské práva – tie deti sú z môjho pohľadu takýmto životným štýlom a podmienkami svojimi rodičmi týrané a zanedbávané. Rozhodne si nezaslúžia takýto život a spoločnosť ich musí začať bezodkladne a nekompromisne chrániť. Ak ich rodičia nechcú a nedokážu začať žiť iným spôsobom života, potom je nutné deti z takej rodiny odňať.

3.1.2015 som rozbehla vo veci rodiny Dobrovodských petíciu, nájdete ju na:

http://www.peticie.com/vyzva_vlade_sr_-_spravodlivos_pre_dobrovodskych.

Ale nemalo veľa ľudí odvahu pridať sa k nej.

Iste, na sociálnych sieťach ľudia s Dobrovodskými súcitia, podaktorí navrhujú rôzne riešenia, viac či menej rozumné. Ale naozaj chceme všetci čakať a prizerať sa, kým sa stane nejaká tragédia – či dokonca byť jej spoluautormi?

E. K. I. Predná Hora, 29.7.2015