otvorene

Sudkyňa Bajánková sa stala obetným baránkom súdnictva.  Vyžrala si to v diskusiách na sociálnych sieťach zo všetkých sudcov najviac – a navyše neoprávnene najviac – od občanov, rozhorčených z ďalšieho úletu slovenskej justície na jej nikdy nekončiacej ceste za spravodlivosťou.

Pravdou totiž je, že Bajánková sa obrátila na Ústavný súd vo veci zmrazenia platov sudcov nie na základe svojho vlastného nápadu a aktivity, ale z poverenia Súdnej rady ako predsedníčka Súdnej rady. A tak sudcovia vďaka tejto iniciatíve Súdnej rady, aj popri vianočnom darčeku od Fica – zvýšení platov o 279 mesačne a zavedení koncoročných odmien vo výške mesačného platu každoročne (t. j. de facto ide o 15. plat, pretože dostávajú aj 13. a 14. platy) aj ďalších výhod – dostanú aj doplatenie „nespravodlivo zmrazených platov za roky 2014 a 2015“.

Dodajme ešte, že aj všetky predchádzajúce zmrazenia platov sudcov končili na Ústavnom súde – a predstavte si, všetky úspešne. No bodaj by nie, keď o svojich platoch rozhodujú sudcovia samotní.

A to si ešte uvedomte rýchlosť toho rozhodnutia – nie ako keď ja som čakala v prípade môjho syna, zabitého v slovenskom zdravotníctve na rozsudok viac ako týždeň po zákonnej lehote.

Dojemné je, že sudcovia sú natoľko spravodliví, keď sa to týka ich vlastnej kešene. Verím však, že Súdna rada týmto počinom nekončí s riešením nespravodlivostí na Slovensku a bezodkladne bude pokračovať ďalšími podaniami na Ústavný súd.

Svoj hlboký zmysel pre spravodlivosť môže uplatniť napríklad v otázke platov učiteľov, zdravotných sestier, ale aj predavačiek, šičiek, šoférov autobusov a tiež ostatných profesií. Veď každému z nás zaručuje platná Ústava SR mzdu na dôstojný život. A hádam aj sudcom je dnes jasné, že o mzde na dôstojný život nemôže vo väčšine profesií byť ani reči.

Pokladám za nemorálne a nesprávne, ak sudcovia majú garantované 13., 14. a formou zákonnej mesačnej odmeny aj 15. platy, kým ostatní zamestnanci štátu nič.  Myslím si, že štát by mal garantovať a poskytovať všetkým štátnym zamestnancom výhody spravodlivo, rovnako.

Tiež pokladám za nespravodlivé, diskriminačné, ak učitelia majú dlhodobo menej ako polovičné platy oproti iným vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom. Takže, ctená Súdna rada, čo na to hovorí Váš zmysel pre spravodlivosť?

Položme si spolu aj otázku, prečo Fico zvýšil sudcom platy o 279 eur v priemere, kým učiteľom v priemere len o 42 eur. A prečo napríklad rodinným opatrovateľom nepridal nič v minulom roku, ani v tomto roku, hoci živoria z opatrovateľského príspevku nižšieho ako minimálna mzda. Prečo rodičom detí s rakovinou odkázal minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa súdili, ak nie sú spokojní s pomocou zo strany štátu? Žeby rátal s hlbokým zmyslom pre spravodlivosť u našich sudcov?

Veď ako naši sudcovia kvalifikovane poukázali, v našej ekonomike sú v tomto roku pozitívne trendy a boli aj v roku minulom. Aj vám sa chce z takej sociálnej vlády zvracať?

Ja som sociálnejšia ako Fico – a to už je čo pred voľbami povedať. Sudcovia sa oháňajú, že ich platy sú jediným zdrojom ich príjmov a nemôžu si privyrábať. Nuž, taký opatrovateľ dieťaťa s postihnutím si síce privyrobiť môže, ale popri 24-hodinovej starostlivosti o svoje vážne choré dieťa, už jednoducho nevládze. Prečo by mal takýmto ľuďom štát podhodiť zvyšky a sudcov pohodlne nabaliť?

A s dodatkom, na ktorý upozorňujem špecificky – že už v cieľoch Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2006 až 2010 v oblasti sociálnej inklúzie bol záväzok zlepšiť finančnú situáciu rodinných opatrovateľov. Ich situáciu tiež hodnotím ako systémové týranie a ich prácu pokladám štátom za zneužívanú, pretože za dlhodobú celodennú starostlivosť nedostávajú ani minimálnu mzdu (na rovinu – štát ich práci nechce prideliť štatút práce, pretože prácu nemožno vykonávať 24 hodín denne a musí sa za ňu zaplatiť aspoň minimálna mzda).

Nože, ctená Súdna rada, aj za ich práva ožije Váš hlboký zmysel pre spravodlivosť a vyšlete svoju pani predsedníčku na Ústavný súd so žalobou?

A  navrhujem jednoduchú vec – aby sa slovenskí sudcovia necítili diskriminovaní, že si nemôžu k svojim platom privyrábať, umožnime im to. Môžu ísť potom – rovnako ako učitelia – privyrobiť si ku platom po nociach či víkendoch vykladaním tovaru v hypermarketoch. A samozrejme v tomto prípade môžu mať platy zreálnené, t. j. podstatne znížené – pretože vzhľadom na platy nás ostatných v tomto štáte, žiaľ, majú svoje výhody nastavené nereálne.

A rovnako nereálny je pre nás ostatných prístup ku spravodlivosti, ktorý nám tento štát prostredníctvom služieb štedro zaplateného súdnictva poskytuje (podotýkam, že štedro zaplatené je z našich daní). Už Platón varoval, že práve zdanie spravodlivosti je vrcholom nespravodlivosti.U obetí trestných činov sa kvôli zle nestavenej legislatíve a postupom súdov dá hovoriť až o ich systémovom týraní.

V tejto súvislosti poukazujem, že Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil, že sudcovská nezávislosť a právo na nezávislý a nestranný súd nie je právo sudcu, ALE PRÁVO OBČANA.

Každému súdnemu politikovi musí byť jasné, že justícia bez dôvery národa je cesta do pekla. A keďže svoje morálne kvality sudcovia dostatočne národu nepreukázali, podľa prieskumov nemajú ani dôveru drvivej väčšiny národa, je čas pouvažovať o zmene systému súdnictva. O tom, na rozdiel od vyjadrovania ku našim platom či daniam, my ostatní referendum vyhlásiť môžeme.

Veď súdnictvo je nami platenou službou. Ľudia, vážne si chcete platiť takúto nekvalitnú a predraženú službu? Ja nie. Oveľa radšej budem, ak tu zavedieme bez akýchkoľvek prieťahov porotný systém na americký spôsob, aj s potrebnou úpravou legislatívy. Alebo akýkoľvek iný systém nastoľovania spravodlivosti, pretože horšie ako takto fungujúce súdnictvo už zrejme nič byť nemôže.

P. S.: Ach, hej, ten názov článku je Platónov výrok. Povedal ho už hodne dávno, no doteraz sme ho zrejme podaktorí nepochopili…

Elena K. I.     Predná Hora, 3.12.2015