Založ si blog

AKO – havran 7. – Zlomky poznania

 

Viete si predstaviť, ako sa brodíte cestou plnou blata, v daždi, do poslednej nitky mokrí, a pokladáte to za zmysluplné, cítite sa spokojní – hoci nie ste vodník?

Hej, jasné, situácie životnej pohody si obvykle spájame s idylickými scénami – so slnečnými dňami, rovnou suchou cestou, prípadne zelenou trávou… Ibaže veci niekedy nie sú také, ako sa javia na prvý pohľad. A tak občas prídeme na to, že naše predstavy môžu byť nesprávne – a možno je dobré nemať žiadne rozumové úsudky, hodnotenia, len vnímať, prijímať celým srdcom. Je to i vaša životná skúsenosť?

A tak dnes niečo o životnej filozofii, spokojnosti v blate, divých sviniach, medveďoch a kuriatkach, aj o havranoch. Ako sa to tak dokopy poskladalo? Veď k tomu dôjdeme.

 

Začnime tou životnou filozofiou.

To, čo a kto je pre nás v živote dôležitý, o nás hodne vypovedá. Ja som si dnes bilancovala niektoré veci – a tak niečo z toho dám aj sem.

Pre mňa bolo v živote dôležité Byť, Niekam patriť a O niečo sa snažiť.

 

Takže Byť…

Byť pre mňa znamenalo úprimnosť a pravdivosť života – žiť deň za dňom svoj obyčajný ľudský život a uchovať si pohľad dieťaťa, uvedomovať si stále úžasnosť sveta (denne cestujem do práce a žijem v prírode, no každé ráno znovu a znovu ma dostanú okamihy splynutia s prírodou, vychádzajúce slnko, šum lístia.Hej, zrejme by som si porozumela hodnotovo skôr s aborigénmi, ako s modernou spoločnosťou západného typu – tiež pokladajú za dôležité snívať.

Úprimnosť a pravdivosť života však pre mňa nie je len radostnosť, ale aj nepredstieraný a nezastieraný plač za niečím či niekým pre nás dôležitým. Pozitívne zameranie pohľadu na rôzne veci môže človek podľa mňa riadne prehnať, ak to nevychádza zo srdca. Záchvat nespútaného smiechu u mňa i mojich dcér vyvolal kedysi jeden z dielov Zámeny manželiek z USA, kde pani s kŕčovitou radostnosťou vykladala, že je „najlepšou verziou seba“ a pokrikovala ustavične na všetkých okolo seba „si najlepšou verziou seba“(privádzala ich tým do zúfalstva)… Recesisticky sme potom v nasledujúcom týždni s dcérami využívali každú možnú aj nemožnú príležitosť a parodovali ju.

Byť pre mňa neznamená majetok, postavenie, ani vzdelanie. Hej, som typický rebelský Vodnár, takže ak si moju úctu nezískate svojou ľudskou stránkou, ako formálna autorita sa jej nedočkáte. A myslím si, že ľudia pachtiaci sa za titulom, majetkom či postavením tým v skutočnosti zakrývajú svoju malosť, svoje nízke sebavedomie. Ozaj veľkí ľudia sú pokorní a nepotrebujú sa „robiť vyššími“ falošnými schodíkmi. Ach, akože to Rúfus opäť raz výstižne  v Peckovi sprostáčikovi? …“až keď mu umieračik zvonil spoznali mnísi vzdelaní, že bližšie pravdy ako oni bol Pecko s dušou na dlani…“

 

Niekam patriť.

Vždy niekam patríme – ide o to, či sa stotožňujeme s tým, čo nás obklopuje, či sme šťastní tam, kde sme.  Takže ku komua kam patrím vo svojom srdci?

„Moja svorka“ – to sú moje deti. Moje dcéry sú ľudské, citlivé a majú zmysel pre humor. Som na ne hrdá, že sú samé sebou a trápi ma, že musia zažívať v živote niektoré veci… V mojej svorke sú aj ľudia mojej krvnej skupiny – bojujú za veci, ktoré pokladajú za správne a nesklopia hlavu.  A „moja svorka“ sú tiež všetci lúzeri „89“ – slabí, chorí, zadupávaní – za tých kopem a budem kopať do konca mojich dní.

A kam patrím? Jedno z miest, ktoré nosím v srdci, je park pri železničnej stanici v Poprade. Časť svojej divokej duše pred pár rokmi stratil, oklieštili ho a „scivilizovali“, no aj tak si tam dokážete nájsť v jeho zapadlom kúte lavičku, kde havrany a vrany (popri nich možno aj kavky a krkavce – odlíšim spomedzi krkavcovitých akurát tak havrana) krúžia ponad stromy a krákajú…  Krúžia a krákajú…. Milujem to miesto. Pôsobí to na mňa upokojujúco a dôverne známo, akoby sa mi už, už malo z pamäte vynoriť čosi dávno zabudnuté… Zakaždým, keď som v Poprade, zastavím sa tam.

A pravdaže, havran je moje šamanské silové zviera. Je úžasný,s jeho modrasto lesklým perím a múdrym pohľadom. Objavuje sa v mojom živote v rôznych situáciách, aby zameral moju pozornosť na niečo pre mňa významné, prináša poznanie či šťastné náhody, životné šance… Znie to zvláštne, viem, ale práve vysoko nepravdepodobné a nepredvídateľné udalosti tvoria základ takmer všetkého v našom svete (nie, nie je to môj nápad hodný pozornosti psychiatra, ale citát z knihy Čierna labuť od pozoruhodného filozofa Taleba). Plne s ním súhlasím, ku všetkému pre mňa dôležitému som sa dostala práve prostredníctvom takých udalostí.

 

O niečo sa snažiť.

To, o čo sa snažíme v živote, sú obvykle veci, ktorým veríme. Takže v čo verím?

Verím v dobro – stretávam veľa dobrých a láskavých ľudí.

Verím, že je dôležité mať spoľahlivé zázemie, domov.

Verím, že je dôležité mať nádej, aby sme mohli ísť životom.

Verím, že smrťou nič nekončí a existuje reinkarnácia.

A verím tiež, že život je ako voda. Má jej zázračnosť. Prenikne do každej bunky nášho tela, ak mu nastavíme tvár. Je prítomný a istým spôsobom neuchopiteľný ako voda. Kráčame ním, možno ako priezračnou horskou bystrinou, pokojne žblnkotajúcou, alebo možno ako riečnym prúdom, zakaleným blatom z úporného dažďa. A možno, ak si myslíme, že sa chránime pred kalnou vodou bezpečím domčeka, zistíme, že jeho strecha je plná diera a tak si kladieme otázku – spolu s Rúfusom, že –„lež čo s tou dierou? Naprší ňou veru a celý život spí sa v kaluži…“

Hej, život je ako voda…

 

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 3.7.2016

 

P.S.:  A že čo to bol za nezmyselný príklad v úvode článku? Kto už by sa cítil dobre v blate a daždi? Nuž napríklad ja dnes – hubári to určite poznajú, navyše v lese bolo ticho a pokoj.

A tu je výsledok hoďky v lese. DSC_0253aaaŽivot v prírode má nielen svoje čaro, ale aj výhody v podobe húb – ak privriete oči nad tým, že diviaky rozryli lesnú cestičku cca 10 metrov od bytovky.  A že pri rannom behu cestou okolo Lubeníckej chaty dcéru s kamarátkou v utorok sprevádzal medveď, odvtedy behajú len tu hore, v areáli…

Cesta duše 7. – Život je. . .

04.03.2024

Medzinárodný deň divokej prírody bol včera. Šaman Ivo Musil o tom píše nádherne na svojej stránke šamani.cz. Aj tento obrázok tam má, ako zdroj uvádza Zdroj: Native American Culture Regions https://www.facebook.com/groups/nativecutlure/ Mám aj ja v srdci jej nespútanú podobu [...]

Pravdu na stôl 1. – Buď spravodlivosť nastolí štát, alebo ju vezmú do rúk ľudia. . .

02.03.2024

Pravdu nezastavíte. Je to priveľká špinavosť – tá hra na kovidpandémiu. Je to zločin proti ľudskosti. Som si istá, že v tomto štáte nie je ozajstný záujem pravdivo vyšetriť kovidšpinavosti – NCZI mi odmietlo poskytnúť štatistiku o tom, v ktorej nemocnici ľudia zomierali na UPV najviac. A pýtam sa verejne, prečo by mala byť táto informácia dôverná, prečo [...]

Ale nooo 11. – Ako som analyzovala analýzu analytikov. . .

29.02.2024

Analytici sa pustili do bývalej vlády za dôchodky, ako píše článok v linku https://www.topky.sk/cl/10/2698371/Analytici-nalozili-byvalej-vlade–Kde-ma-teraz-na-toto-stat-brat-peniaze–Cierne-scenare-a-zle-spravy-pre-dochodcov vraj budú musieť žiť s minimálnou valorizáciou – symbolickou, terajšie dôchodky budú zmrazené. Mám už dosť toho, ako tu ktosi klame a [...]

dupkala

Prešovský mestský poslanec Dupkala dostal za korupciu päť rokov väzenia

05.03.2024 13:19, aktualizované: 13:27

Dupkala mal podľa obžaloby žiadať od investora tréningovej ľadovej plochy v apríli 2018 úplatok vo výške 20-tisíc eur.

Armata, Rusko

Ruský 'zázračný' tank sa vyhýba službe. Armatu proti Ukrajine nechcú poslať

05.03.2024 12:36

Na papieri vyzerá tento stroj takmer zázračne, avšak do vojny proti Ukrajine ho Rusi nepošlú.

nehoda

Pripravte sa na kolóny. V Bratislave na D1 sa prevrátil kamión, úsek je uzavretý

05.03.2024 12:22

Z dôvodu odstraňovania následkov na nevyhnutný čas odklonia premávku na diaľnicu D2.

Michal Aláč

Progresívci sa ospravedlnili bývalému riaditeľovi SIS Aláčovi

05.03.2024 12:20, aktualizované: 13:35

Exriaditeľ SIS tvrdí, že hnutie Progresívne Slovensko zasiahlo do jeho osobnostných práv.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,830
Celková čítanosť: 8873821x
Priemerná čítanosť článkov: 3136x

Kategórie