otvorene

Fúha, viete o čom bude posledné, jedenáste O čom? V mojich blogoch O čom, ktoré oshovsky prepájajú odvahu s pravdivosťou, dôverou, poznaním a láskou, sme už analyzovali pravdivosť, dôveru i poznanie, takže zostáva láska…

Ak nie sme odvážni, nemôžeme byť pravdiví, poznávajúci svet, dôverujúci, rovnako však nemôžeme byť ani milujúci. Hej, jasné, láska sa spája s odvahou, poznávaním, aj s dôverou, však? Láska je hlbokou prapodstatou všetkého, láska k životu, k sebe a svetu okolo nás, k ľuďom, špecificky ku pre nás tým dôležitým ľuďom…

Takže o tom dnešný blog.

Len láska zostáva…

Je to hlboko pravdivý biblický citát, z Korintských. Tá pravá životná múdrosť. A mne pripomína môj vysnívaný projekt Územie anjelov, ktorý som zanechávala veľmi ťažko, bolestne. Bola som pripravená spraviť veľmi veľa, aby som ho mohla uskutočňovať. Lenže do takého veľkého projektu som sa nemohla pustiť bez pevného zázemia. Práve tam, pri vstupe doň, mala byť socha anjela držiaceho v náručí srdce s nápisom Len láska zostáva…

Pretože láska je to najcennejšie v našom živote.

Nástenka štúdia Pixar… 

Na nástenke štúdia Pixar je nápis: Príbeh je veľký obraz. Príbeh je proces. Príbeh je skúmanie. Príbeh je kráľ.

A presne takto by som charakterizovala lásku – je to veľký obraz, proces, poznávanie. Je to kráľ.

Pravá láska

Existujú rôzne podoby lásky. Určite najhlbšia a najčistejšia, najmenej egoistická je láska dieťaťa k rodičovi a rodiča k dieťaťu. Je to hlboké puto, spájajúce navždy.

V partnerstve by sme tiež chceli mať vzťahy „navždy“ a preto obvykle očakávame, že nájdeme človeka, s ktorým „to bude navždy“, ktorý bude našou ozajstnou, hlbokou, pravou láskou. Ako spoznáme, že to je ten pravý či pravá?

Pravdou je, že pravá láska je o vzájomnosti, zdieľaní. Nemôžeme byť úplne rovnakí, ani úplne odlišní, aby sme si porozumeli. Ten pravý partner pritom  nemusí byť ideálny a dokonalý, ale musí dokázať zdieľať, t. j. byť schopný s nami zotrvať v dobrom i v zlom. V takom vzťahu sa navzájom učíme jeden od druhého, navzájom sa podporujeme,

Láska podľa mňa znamená hlboký záväzok o tom, že partnera neprestanem milovať, i keď sa v niečom nezhodneme, že to nevzdáme a budeme hľadať spoločnú reč. Aby to takto fungovalo, musí to byť záväzok obojstranný, pretože každý vzťah je o dvoch ľuďoch a nie iba o jednom. Ak sa teda o budovanie vzťahu nechcú snažiť spoločne obaja partneri, potom to naozaj rýchlo treba zabaliť, pretože to nie je vzťah.

A ako budete vedieť, že tá vaša láska je tá pravá, celoživotná? Ak stále obaja máte pocit  „vyhrali sme hlavnú cenu v tombole…“

Čo v láske nemá miesto…

Klamstvá, podrazy, násilie, nevery, nespoľahlivosť, zneužívanie, predstieranie a hra na niečo namiesto úprimnosti, neochota a neschopnosť komunikovať… Tam hľadať spoločnú reč sotva pôjde, namiesto toho roky žijete život, aký v skutočnosti žiť nechcete,  v pohasínajúcej nádeji, že sa ten druhý raz zmení.

Po sklamaní je ťažké začať znovu komukoľvek veriť. A veriť ešte vôbec tomu, že niekto spoľahlivý naozaj existuje.

Záverom…

Podvečer som na Polceste bublinkovala bublifuk cestou z Kauflandu na intrák, pre môjho syna… Bublifuk pre neho stále nosím so sebou.

Bublinky v lepivom dusne klesali k zemi. Nech som sa snažila akokoľvek, stále padali, motivovala som ich v duchu „prosím, prosím nepadajte“. A potom jedna nespadla, zostala visieť vo vzduchu a sunula sa predo mnou dlho, dlho, dlho, akoby ju ktosi vyfukoval späť do  vzduchu.  Môj synček, moja láska.

Elena K. Ištvánová   Polcesta, 9.9.2016

P.S.: Ach, áno, dnes z Polcesty (Banská Bystrica), pretože som na polceste do Blavy. Moc si prajem, aby moje dievčatá mali lepší život ako som mala ja a chcem im zajtra postaviť konštelačne šťastnú budúcnosť. Prajem im do života veľa, veľa šťastia…

A hej, obrázky sú z prechádzky v jeden letný podvečer s Maroškom, keď ešte žil, z roku 2012 v ústavnom parku…

K diskusii: Ďakujem, Fanfan74. Hej, vždy máme strach o tých, na ktorých nám záleží.