otvorene

Taká sladká téma. Taká sladká farba. To bude niečo pre ženy – napadne ihneď podaktorým chlapom pri pohľade na nadpis v dnešnom blogu. Ibaže to nie je tak. Ani zďaleka to nie je tak. Veď uvidíte…

Budeme dnes hovoriť o antikrehkosti. A pravdaže aj o krehkosti, pretože ružová sa mi spája s nehou a krehkosťou. Takže v dnešnom blogu ružová farba, a kadečo, čo s ňou pre mňa súvisí.

Ružová…

Je symbolom mladosti a sviežosti, farbou priateľstva, šťastia, ale aj sentimentality, prezrádza romantickú dušu. Je pokladaná za farbu bezpodmienečnej lásky, súcitu, vnútornej čistoty, detskosti, ale i súcitu a harmónie. V niektorých odtieňoch je nežná, jemná, detsky čistá, v iných sladká, v podaktorých presladená až vulgárna. Je pravdou, že „ružovieť sa od hlavy po päty“ je výsadou mladosti, obstarožná žena navlečená na štýl „barbie girl“ celá do cukríkovo sladkej ružovej vyvoláva akurát tak škodoradostné úškrny ostatných žien a určite nepôsobí mladistvo.

Podľa psychológov symbolizuje ružová farba jemnosť osobnosti, estetické cítenie, prináša úľavu pri strese a znižuje agresiu aj depresiu. Volia ju ľudia dôverčiví a zraniteľní, málo praktickí, ktorí veľa snívajú, sentimentálni rojkovia, ktorí majú sklon prifarbovať si realitu, vedia sa nadchnúť, chcú zapôsobiť, očarovať svoje okolie alebo sami ním byť očarovaní. Môže byť znakom duševnej alebo citovej nezrelosti, tiež však tlmí emócie a na ľudí v strese pôsobí upokojujúco, zaháňa depresiu a podporuje prejavy lásky, nehy.

Čo mi pripomína ružová…

Plameniaky, neviem prečo ich mám tak rada, ale milujem ich. Zbieram fotografie, mám na harddisku naskladaných zopár tém – jednou z nich sú aj plameniaky, popri nich kone, dvere a ešte niekoľko ďalších tém.

Pivónie. O tom, ako moc ich milujem, som písala v mojom blogu už párkrát. Nič sa na tom nezmenilo.

Nocovka, nežný kvietok s čarokrásnou vôňou.

A pravdaže, cyklámen – jeden z mojich obľúbených črepníkových kvetov.

Nuž, hej, niektoré odtiene ružovej sa mi veľmi páčia a mám zopár ružových kúskov oblečenia v skrini, aj keď od synovej smrti ich nenosím.

A ružová sa mi spája s nehou a krehkosťou. Milujem ľudí, ktoré sú jemní a krehkí, aj okamihy, ktoré sú jemné a krehké, také motýlie…

Ružový príbeh…

O krehkom a nežnom sme si už niečo v mojom blogu povedali. Takže dnes dáme reč o krehkom a antikrehkom súčasne. No pravdaže, kniha Antifragile od Taleba.

Takže kniha plná zaujímavých myšlienok, ktorú potrebujete čítať po malých dúškoch.

Krehké je podľa neho to, čo sa poškodí jedným veľkým šokom viac ako sériou malých (t. j. jednou extrémnou udalosťou viac ako celým radom, dlhodobo trvajúcich problémov menších). Dokonca antikrehkosť sa po určitú hranicu takýmito malými problémami posilňuje. Antikrehkosť Taleb odlišuje od pružnosti a odolnosti, kým pružné sa prežitým šokom nemení, antikrehké sa môže zlepšovať. Ide podľa neho o vlastnosť všetkého, čo sa mení s časom – či už je to revolúcia, evolúcia, myšlienky, ale aj dobré recepty…

Antikrehkosť nám umožňuje zaobchádzať s neznámym dobre. A tiež nám umožňuje porozumieť krehkosti…

Ak máte oveľa viac toho, čo môžete stratiť, ako toho, čo môžete získať – ste krehkí. Zaujímavým príkladom riešenia antikrehkosti v knihe je Senecov príbeh. Hm, tým ma Taleb dostal – Senecove Listy Lucilliovi mám v knižnici a vraciam sa k nim, občas…

Takže Senecov príbeh v Talebovom podaní …

Seneca bol filozof, aj najbohatší občan Rímskeho impéria. Bol zástancom praktických rozhodnutí a zameriaval sa na praktický aspekt stoicizmu. Tým Taleb poukazuje na skutočnosť, že múdrosť je v rozhodovaní oveľa dôležitejšia ako vedomosti. Na rozdiel od iných filozofov podľa Taleba Seneca uplatňoval svoju filozofiu v živote a vždy konal v štýle „toto je vážne“. Keď pri stroskotaní lode zahynuli ostatní členovia jeho rodiny a on sám prežil, napísal listy s praktickými a menej praktickými radami. A nakoniec, keď spáchal samovraždu, nasledoval dokonale a dôstojne princípy svojich diel. Senecova verzia stoicizmu je antikrehkosť z osudu. Bol zástancom zmierňovania pádov tým spôsobom, že sa snažil „odpísať majetok“, aby potom, keď dôjde ku strate, človek necítil bolesť.

Ak máme viac čo stratiť ako získať z nepriazne osudu, ide o asymetriu a nie je to dobrá asymetria.

Taleb o Senecovi hovorí, že pretvára strach na prezieravosť, bolesť na informáciu, chyby na iniciáciu a túžbu na činnosť. Senecovo riešenie je jednoduché – „investujte do dobrých skutkov, veci nám môžu zobrať, ale nikdy nám nevezmú dobré skutky a činy poctivosti.“

Taleb uvádza jednoduchý test antikrehkosti – „nemám čo stratiť, potom je teda všetko zisk – a ja som antikrehký…“

Hm, celkom sa v tom so Senecom nestotožňujem. Ak už nemáte čo stratiť síce je všetko ziskom, ale verte, nie je to nič radostné žiť s pocitom, že niet čo stratiť, že už vám nezáleží na ničom, čo ešte môžete stratiť a čo stratíte, pretože to, čo ste stratili, bolo pre vás to najdôležitejšie v živote…

Citát z knihy, ktorý sa mi páči…

„Hlupáci sa snažia o to, aby vyhrali hádku. Nehlupáci sa snažia o to, aby vyhrali.“

Povedané inými slovami Taleba – je celkom dobrá vec nevyhrať hádku.

Nuž, i to je o poznaní významu krehkosti – je múdre uchovávať vzťahy krehké, správať sa k iným ľuďom nezraňujúco, empaticky a láskyplne, pretože len tým umožňujeme vzájomnú spoluprácu namiesto boja…

Ružová záverom…

Áno, áno, áno, ružová je hodne romantická farba. Pripomína tie nežné a krehké veci v našom živote, jemné ako dych motýľa… Nech ich je čo najviac v živote každého z nás.

Elena K. Ištvánová Predná Hora, 27. 10.2016

P. S.: A dnes fotografia bez úpravy, Pretože pre mňa všetko krehké je prirodzené, na nič sa nehrá…