otvorene

Čierna ako noc.  Zamätovo hladká tma plná hviezd, malých blikajúcich svetielok, prerážajúcich temnotu.

Čierne vrany, vznášajúce sa nad poliami a krákajúce… Krúžia a krákajú, krúžia a krákajú…

Čiernočierna tma….

O čiernej farbe a veciach s ňou spojených bude dnešný blog.

Čierna…

Vyvoláva pocit melanchólie a stiesnenosti, temnoty, zániku, skrytých tajomstiev a neznáma, skľúčenosti, smútku, trúchlenia  a uzavretosti, odtrhnutia od sveta. Je farbou smútku a zla, noci a tmy, ťažoby, konečnosti a smrti v kresťanskej kultúre (východné náboženstvá používajú v smútočných obradoch bielu, ako symbol prechodu do ďalšieho života, nového začiatku). Predstavuje však aj silu, dominanciu a múdrosť, je to formálna a silná farba.

Psychológovia ju pokladajú za farbu vzdoru a protestu, s jej voľbou spájajú ľudí, ktorí sú rebelmi, odmietajú svoj osud, skrývajú tajomstvá, či sa snažia pôsobiť tajuplne. Je farbou filozofov s bohatým vlastným vnútorným svetom, osvietenosti, originality, aj farbou samotárov, svojráznych a málo prístupných jednotlivcov, ku ktorým ťažko preniknúť do ich sveta. Môže signalizovať vnútornú nepohodu, napätie, vnútorný konflikt, depresiu.

Čo mi pripomína čierna…

Havran, moje silové zviera, duchovný sprievodca. Díva sa na mňa múdrymi očami, plnými porozumenia. Vie. Kedysi som ho privolávala žiadosťou o pomoc, ale už nejaký čas to nerobím. O čo by som ho mala žiadať?

Moje oblečenie. Po synovej smrti som takmer stále oblečená v čiernej farbe.

Čierny príbeh…

Úžasná kniha, spojená s čiernou farbou, farbou smrti? Nuž, dnes o takej knihe naozaj porozprávame. Volá sa Když dinosaurum někdo umře.

Je to terapeutická kniha o smrti a umieraní, ktorú jej autori Lauarie Krasny Brown a Marc Brown popísali ako  „malú knihu o veľkých starostiach pre malých i veľkých.“  Je o situáciach straty, keď nám v živote zomrie niekto blízky a my sa potrebujeme s tou stratou nejakým spôsobom vyrovnať.  Takúto situáciu zažívame v živote každý z nás…

Je dôležité o takejto udalosti a svojich pocitoch, ktoré sú s tým spojené, mať možnosť hovoriť s niekým. Obvykle však nevieme, či a ako o tom máme s človekom, ktorému zomrel niekto blízky, hovoriť o tejto udalosti a je pre nás ťažké nájsť tie správne slová. Nevieme odkiaľ začať a ako hovoriť o pocitoch, aby sme smútok ešte viac neprehlbovali.

A ešte náročnejšie je hovoriť o smrti niekoho blízkeho s malými deťmi. Táto kniha nám v tom môže pomôcť. V jednotlivých kapitolách hovorí o všetkých problémoch, ktoré sú so smrťou blízkeho spojené. Hovorí o tom, čo je to byť živý a čo znamená zomrieť,  aj o tom, ako sa vyrovnať so smútkom a bolesťou, ako trúchliť, ako spomínať…

Kniha je síce o smrti a strate, ale je veľmi pôvabná, plná pestrých farieb, obrázkov.

Pracovala som s touto knihou s klientmi, ktorí stratu v rodine zažili – a môžem jednoznačne potvrdiť, že je prínosná nielen pre deti, ale i pre dospelých, pretože ich smútok v rodine je prepojený veľmi úzko.

Citát z knihy, ktorý sa mi páči…

Dinosaurom niekto zomrel. A vám nie?

Čierna záverom…

Dívam sa oknom do tmy noci. Hviezdy nevidieť. Ale sú, tam v diaľke sú.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 30. 10.2016