11. 2. – „November“ 2016

Zvolebnieva sa? Akosi intenzívne plánujú naši plánovači, kto by mal alebo nemal vyhrať budúce voľby – „lebo my sme tí jediní múdri a správni“. Snažia sa zlátať zákony šité mieru tesnejšie ako skafander potápača. Jednokolové či dvojkolové, či akékoľvek – len aby sme vyhrali a udržali sa pri korytách…

A pritom sa míľovými krokmi blíži Sedemnásty. Takže dnes zasa raz o ňom. Alebo sme naň už zabudli?

 

November 2016

 

Mrazivý vietor zavial,

zima sa blíži zas,

na naše srdcia klope aj „Novembrový“ čas.

 

Tešiť sa chceme azda, či plakať budeme?

Kde je tá skvelá brázda vyrytá do zeme

krajiny budúcnosti, ktorú sme chceli žiť,

veď generačný odkaz  mali sme vytvoriť?!!!

 

Namiesto toho ZOO brúzda sa krajinou – zmäť vlkov, tigrov, supov,

s gorilou rodinou.

O budúcnosti vravia,  bez škrupúľ klamú nás

a mne z ich krásnych rečí po tele beží mráz.

Na čele hrdo stoja,  sľubujú zvesela,

a mne tie slová znejú jak cigánska kapela.

Vedú nás ku zajtrajškom – jedine pre seba

a my sme iba nástroj, nie – nás im netreba,

stráca sa ľudská cena, hodnota života,

len zisk a moc sú u nás jediná istota.

Zástupy dlhujúcich, chudobných, bez práce,

kto v tomto skvelom spolku nad nimi zaplače?

Už štvrťstoročie prešlo, biede tu konca niet,

ku akej budúcnosti speje tento náš svet

ukrytý za obzorom straníckych vývesiek,

čo na budúcnosť nám stále núkajú správny liek,

pokiaľ ich povolíme – a potom zem sa tras,

až v predvolebnom čase múdrosť k nim príde zas.

Vedú nás ku zajtrajškom –  čo nám však chystajú?

Nesvietia srdcom ceste,  nádej nám nedajú,

a pravda tu je takmer morálna zvrátenosť…

Preto sa nahlas pýtam – nemáte toho dosť?

 

Myšlienky – čierne vrany krúžia nie zvesela,

na cestu vyhráva nám cigánska kapela – znie hudba prázdnych sľubov, falošné tóny v nej,

do srdca sa nám vkráda smútok a beznádej.

Kam dôjdu naše deti, keď tu sme zastali,

budúcnosť ukradnú im vojnoví šakali,

na bubon zla už bijú,  krv zdiaľky ňuchajú,

mieru, láske a šťastiu dnes šancu nedajú.

Dokedy chceme mlčať, oči mať zavreté,

a sami sebe márne navrávať o svete, že vraj raz bude dobre, samo to príde k nám,

či nechápeme azda, že je to hlúpy klam?

Snáď hmla nám kryje oči, aby sme videli,

že do tejto stanice sme cestovať nechceli???!!!

 

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 2.11.2016

 

Čas spravodlivosti 11. – Ach, tá nafta zo západu

12.09.2026

Vraj vydáva divné zvuky tá západná nafta, ktorú u nás teraz môžete tankovať namiesto ruskej sankciami EU pozastavenej nafty. Popisuje skúsenosti s ňou na fb nejaký pán, ktorý prehlasuje, že Chcel som byť hrdý podporovateľ západu a ich ideológie, tak som sa rozhodol natankovať tú ryzo západnú, drahú a isto-iste kvalitnú naftu. No, posúďte sami Poviem vám, [...]

Čas spravodlivosti 10. – My platíme, vy využívate. . .

12.09.2026

Je to škaredý princíp, a v kadečom u nás v tejto spoločnosti veru aplikovaný naplno. Dnešný blog je pre pozorných, lebo ukazuje kam to smeruje a môžete si na ňom overiť princíp, kedy pochopíte, že niekto robí pizzu. Či keď vidíte ako kupuje korenie na pizzu, alebo či až vtedy, keď si ju nakladá na tanier upečenú a zahryzuje do nej. Kanaán v prenesenom význame [...]

I tak 1. – Ničnerobkovia. . .

11.09.2026

Je to také progresívne chcieť obrať o trináste dôchodky dôchodcov, ktorí sa nedokážu mnohí účinne brániť, že? Mnohí z dôchodcov dnes ľutujú, že desaťročia zodpovedne pracovali a platili poctivo odvody tomuto štátu. Lebo za drinu, ktorá im ukradla veľký kus života, počúvajú akurát tak kecy ako sa veľa míňa na dôchodky – bez priznania pravdy, že tie [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,511
Celková čítanosť: 12527224x
Priemerná čítanosť článkov: 3568x

Kategórie

Archív