11. 2. – „November“ 2016

Zvolebnieva sa? Akosi intenzívne plánujú naši plánovači, kto by mal alebo nemal vyhrať budúce voľby – „lebo my sme tí jediní múdri a správni“. Snažia sa zlátať zákony šité mieru tesnejšie ako skafander potápača. Jednokolové či dvojkolové, či akékoľvek – len aby sme vyhrali a udržali sa pri korytách…

A pritom sa míľovými krokmi blíži Sedemnásty. Takže dnes zasa raz o ňom. Alebo sme naň už zabudli?

 

November 2016

 

Mrazivý vietor zavial,

zima sa blíži zas,

na naše srdcia klope aj „Novembrový“ čas.

 

Tešiť sa chceme azda, či plakať budeme?

Kde je tá skvelá brázda vyrytá do zeme

krajiny budúcnosti, ktorú sme chceli žiť,

veď generačný odkaz  mali sme vytvoriť?!!!

 

Namiesto toho ZOO brúzda sa krajinou – zmäť vlkov, tigrov, supov,

s gorilou rodinou.

O budúcnosti vravia,  bez škrupúľ klamú nás

a mne z ich krásnych rečí po tele beží mráz.

Na čele hrdo stoja,  sľubujú zvesela,

a mne tie slová znejú jak cigánska kapela.

Vedú nás ku zajtrajškom – jedine pre seba

a my sme iba nástroj, nie – nás im netreba,

stráca sa ľudská cena, hodnota života,

len zisk a moc sú u nás jediná istota.

Zástupy dlhujúcich, chudobných, bez práce,

kto v tomto skvelom spolku nad nimi zaplače?

Už štvrťstoročie prešlo, biede tu konca niet,

ku akej budúcnosti speje tento náš svet

ukrytý za obzorom straníckych vývesiek,

čo na budúcnosť nám stále núkajú správny liek,

pokiaľ ich povolíme – a potom zem sa tras,

až v predvolebnom čase múdrosť k nim príde zas.

Vedú nás ku zajtrajškom –  čo nám však chystajú?

Nesvietia srdcom ceste,  nádej nám nedajú,

a pravda tu je takmer morálna zvrátenosť…

Preto sa nahlas pýtam – nemáte toho dosť?

 

Myšlienky – čierne vrany krúžia nie zvesela,

na cestu vyhráva nám cigánska kapela – znie hudba prázdnych sľubov, falošné tóny v nej,

do srdca sa nám vkráda smútok a beznádej.

Kam dôjdu naše deti, keď tu sme zastali,

budúcnosť ukradnú im vojnoví šakali,

na bubon zla už bijú,  krv zdiaľky ňuchajú,

mieru, láske a šťastiu dnes šancu nedajú.

Dokedy chceme mlčať, oči mať zavreté,

a sami sebe márne navrávať o svete, že vraj raz bude dobre, samo to príde k nám,

či nechápeme azda, že je to hlúpy klam?

Snáď hmla nám kryje oči, aby sme videli,

že do tejto stanice sme cestovať nechceli???!!!

 

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 2.11.2016

 

Začem bukvy 5. – To som skutočne zvedavá, ako na to Generálna prokuratúra zareaguje. . .

12.07.2026

Generálna prokuratúra by sa mala podľa mňa rozhýbať k činu v rámci pravidelného monitoringu tlače. Pozrime sa preto na fakty, aby vedeli koho majú prešetriť, či toto konanie nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu. Ako uvádza článok v linku „Demokratická spoločnosť stojí na slobode prejavu, no tá nesmie viesť k verejnému nálepkovaniu, stigmatizácii ani k [...]

Začem bukvy 4. – Poplach v Hnúšti

12.07.2026

Zúfalá prosba o pomoc beží na fb Pani píše HNUSTA JE TU NIEKTO Z HNUSTE, PRAVDEPODOBNE RAKETOVY INZITINERI, ZAMUROVALI VTACIKOV. ak je tu niekto z HNUSTA, PROSIM KONTAKTUJTE ZACHRANNU STANICU kontakt je v texte, alebo aj mna na 0911226060 , dakujem. KONAJTE, ZOMRU TAM. https://www.facebook.com/reel/27958117430452428 No čo slušne povedať na takých debilov, ktorí zamurujú [...]

Slová o pravde 11. – Hanba Slovenska. . .

12.07.2026

Mlčanie sa nevypláca. O zle treba hovoriť – a treba si pripomienku naň uchovať aj v historickej pamäti. Včerajšie výročie ale prešli mlčaním naše médiá – nehodí sa podaktorým do karát pripomínať zločiny ukrajinských fašistov v časoch, keď po nich pomenoval ich veľký kamoš Zelenskyj vojenskú jednotku. Udalosti tých čias by nemali zapadnúť prachom. [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,453
Celková čítanosť: 12242014x
Priemerná čítanosť článkov: 3545x

Kategórie

Archív