Milujem príbehy. Veď to viete, ak čítate môj blog, kričí to zo mňa na kilometre. Som „snílek a ťažký romantik“. Takže dnes malá úvaha o príbehoch, príbehoch nášho srdca a o šťastných koncoch príbehov…
Bolo raz…
Bolo raz… Spomínate si? Tak začínajú všetky rozprávkové príbehy, tajomne lákavé… Ťahajú naše srdce „poď, nože poď a dozvieš sa ako to bolo ďalej…“
A my vykročíme a príbeh nás vťahuje. Hrdina putuje svetom plným nástrah, zápasí so zlom a nakoniec „žije šťastne až do smrti“... Takéto príbehy nám utkvievajú v pamäti a rozvíjajú našu fantáziu, sme tak trochu ako on – v hĺbke svojej duše túžime hlavne po tom konci príbehu, po tom šťastnom žití…
Započúvajme sa teraz do hlasu svojho srdca…
Tie najzložitejšie veci bývajú vo svojej podstate jednoduché, len potrebujú načúvať im srdcom.
Chcete pochopiť svoj vlastný príbeh a zistiť „kadiaľ vedie cesta ďalej“? Takže – skúste si dnes nájsť chvíľu sami pre seba – len tak chvíľu sedieť, vnímať svoj dych a potom začať načúvať svojmu srdcu. Napíšte si svoj vlastný príbeh, skutočne si ho napíšte…
„Bolo raz malé dievčatko (alebo chlapček)…“
Možno vám pripadá nezmyselné, písať si takto príbeh sami pre seba. Ale skúste a potom pochopíte, že to má naozaj hlboký význam. r
Takže – čo všetko sa odohralo vo vašom živote od toho „bolo raz“?
Ako vás život pozvŕtal? Čo všetko dobré a zlé vám priniesol? Akú farbu by váš život mal, vôňu, chuť, aký by bol na dotyk…
Aké mantinely v živote máte, aké hranice? Veď tie najvýznamnejšie zákony nie sú v Zbierke zákonov, ale v našom srdci.
Čo vo svojom živote pokladáte za cenné – vy sami, pretože je to predsa váš vlastný život…? A koho, kto je pre vás dôležitý? To vypovedá veľa o nás samých, veď ako to múdro to kedysi dávno napísal Maurois „máme radi iných ľudí, pretože sa v nich skrýva záhadná látka, ktorá nám chýba do vzorca, aby sme sa mohli stať pevnou substanciou…“
Ach, áno, zrejme ste si všimli, že dnes nedávam, ako je to so mnou. Je to tak, nedávam. Dám len jedno – v mojom živote má jedenástka veľmi hlboký význam a symboliku, už som o tom písala. Ale doplním – môj syn má meniny, 11.11.
Tak to už v živote chodí…
Tak to už v živote chodí… Hmmm – ak ste spoznali, z ktorého príbehu je tento parafrázovaný citát, tak už viete, ktorá rozprávka je mojou najnaj… srdcovkou (popri Shrekovi, samozrejme). Na ňu ma nalákate ako nočného motýľa na svetlo, pokojne si pri nej s vami posedím a pozriem si ju bez protestov dvakrát za sebou. A hej, aj si pri nej poplačem…
Tú rozprávku miloval i môj syn a pozerali sme ju spolu, znovu a znovu, toľko sme sa pri nej nasmiali spoločne – pretože tak to už vo svorke chodí…
Ach, hej, to sú tie šťastné konce príbehov, že máte svoju svorku, v ktorej môžete spolu pozerať rozprávkový príbeh a smiať sa…
Záverom…
Ach, áno, môj synček, moja láska. Všetko najlepšie k Tvojim meninám. S láskou mama.
Elena K. Ištvánová Bratislava, 10.11.2016
Celá debata | RSS tejto debaty