otvorene

Trpko-sladká vôňa bylín s červenými kvetmi sa niesla vzduchom. Lístie na strome ticho šumelo vánkom.  Belasý motýľ zosadol na kameň v tieni stromu a oddychoval ukrytý pred horúčavou.

Po krátkej chvíli tam priletel i ďalší motýľ, s ohnivočerveným vzorom na krídlach. Netrpezlivo trepotal krídlami, prestupoval jemnými krokmi na kameni, bolo to akoby tancoval malý plamienok.

Rozprávač sedel s privretými viečkami, opierajúc sa o kmeň stromu.

Motýľ – plamienok náhle vzlietol, vznášal sa nad kameňom, v tej chvíli sa prebral zo zdanlivého spánku i belasý motýľ a letel za ním. Motýľ  – plamienok  sa usadil na jednej z červenokvetých bylín a motýľ – belások zlietol vedľa neho.

Rozprávač  súhlasne pokýval hlavou. „Ach, áno,“ povedal . „Láska znamená byť si nablízku.“

Zdvihol zo zeme šedoružový kamienok a držal ho na dlani.  Kamienok mal kde – tu hranu, nebol úplne oblý, ale zreteľne sa na ňom črtal tvar srdca.

„Hm, takýto šedoružový kamienok je naozaj vzácny, málokedy taký nájdeme.  Nuž, je to tak, v živote hľadáme lásku a kladieme si otázku, čo to vlastne je.  V skutočnosti láska je ako tento kamienok – nie je dokonalá, má občas i hrany, ale musí tam byť jasne vidieť srdce.

Ak hľadáme dokonalý ideál, nakoniec zistíme, že i keď spĺňa všetky požadované vlastnosti, je nám ten ideálny človek ľahostajný. A rovnako by to bolo zrejme s hľadaním dokonalosti tých, ktorých milujeme – môžu mať mnoho chýb, ale tancuje pri nich naše srdce. Nikto z nás nie je dokonalý – a to je dobre.“

Rozprávač mlčky jemne prstom skúmal kamienok,  nakoniec sa ticho pousmial.

„Veď hej, pravdaže, niekedy si kladieme otázku, ako môžeme rozlíšiť, kto nás má úprimne rád, a kto nie. Možno to je celkom jednoduché – láska nebojuje, ale prijíma – to je podstata. Boj sa spája so strachom – len ak kráčame s ním, tak bojujeme. V živote totiž kráčame buď s láskou, alebo so strachom, nedá sa ísť s obomi naraz. Ak sa na začiatku vzťahu bojíme, že nás ten druhý neprijme, skritizuje, sklame, podrazí, kráčame so strachom, a nie s láskou. A nie je to strach toho druhého, ale náš vlastný. Neprijali sme sami seba, nie partner. Možno by sme si mali v takých chvíľach položiť otázku, prečo si myslíme, že nie sme hodní jeho lásky? Strach je prirodzený, ak nás ten druhý v niečom sklamal v priebehu spolužitia, vtedy už máme zážitok bolesti. Na začiatku vzťahu môže náš strach byť pre nás signálom, že je pre nás vzťah dôležitý, no potrebujeme mať odvahu a vytrvalosť, aby sme ho rozvinuli. Len odvážny človek získa to, čo chce, pretože slnko či dážď k nám prichádzajú samé, vzťahy treba tvoriť.

A čo je láska? Láska znamená prijatie. Je to prijatie nedokonalostí s partnerom navzájom. Ani jeden z nás nie je dokonalý – no a čo? Dokonalosť nie je vo vzťahu dôležitá, ale sú veci, ktoré dôležité sú – úcta a zdieľanie. Človek, ktorý nás miluje, je akceptujúci a prijíma nás ako celok. Venuje nám pozornosť a čas, je podporujúci, načúvajúci, zdieľa s nami i problémy – nerieši ich namiesto nás, ale s nami. To je v láske a partnerstve moc dôležité, zdieľanie. Schopnosť stáť pri sebe v dobrom i v zlom, stáť vedľa seba – ako rovnocenní partneri, nie pred partnerom, ani za ním. Môžeme byť rôzni, ako belasý a červený motýľ, ale rovnocenní.

Nie každý vzťah je vzťahom lásky. Ak všetko toto vo vzťahu chýba, tak to nie je láska. Nuž tak to môžeme rozlíšiť…“

Rozprávač kamienok z dlane zamyslene položil na slnkom rozpálený kameň.

„Ľudia niekedy nerozumejú, aké je dôležité, aby sa videli ako rovnocenní, nie hore, ani nie dole vo vzťahu ku partnerovi. Láska nie je vojna. Lebo niekedy prichádzajú i problémy a vznikajú nedorozumenia, partneri ich musia dokázať spoločne riešiť. V takých chvíľach je moc dôležité vedieť prísť za tým druhým a povedať – moc mi na tebe záleží. Pretože tým úprimne dávame najavo nielen partnerovi, ale i sami sebe, že sme už „veľkí, silní a múdri“. Ak je náš vzťah rovnocenný, nemáme problém spraviť prvý krok ku zmiereniu. Ak je to pre nás ťažké, potom vnútorne s partnerom stále bojujeme – mali by sme od boja prejsť k láske, ak je partner i vzťah pre nás dôležitý. Ak chceme byť vo vzťahu šťastní, mali by sme si pripomínať, že láska znamená spoluprácu, nie súťaž, súperenie, boj – a riadiť sa tým.“

Rozprávač si ticho vzdychol. Kamienok vzal späť do dlane.

„Hm, krásne hreje tento kamienok, podobne ako láska v živote. A láska je rovnako vzácna a zriedkavá ako takéto kamienky.  Chráňme si ju, aby nás hriala po celý život. Bez nej by sa nám kráčalo ťažko…“

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 18.3.2017