otvorene

Fúha, dnes dáme blog o náročnosti výberu. O tom, čo, ako a prečo je pri výbere dôležité. A čo by sme mali zvažovať pri výberoch v našom vlastnom živote i v spoločnosti…

Takže tak.

Výbery…

V živote si vyberáme rôzne veci.

Niektoré výbery sú „malé“, zanedbateľné významovo, respektíve dôležité pre nás len v danej chvíli. Napríklad triviálna otázka, akú zmrzlinu si práve kúpime.  Určite si ju môžeme zodpovedať nielen bezprostredne, akú zmrzlinu práve teraz chcem. Ale môžeme pri výberoch mať jasnú voľbu i na dlhší čas (ja osobne volím najradšej nejakú ovocnú zmrzlinu – v poradí  jednu z týchto – mangovú, egrešovú, kaktusovú, melónovú, jahodovú alebo nakoniec citrónovú, tú majú zrejme všade).

Iné výbery sú väčšie, až „veľké“ – z nášho osobného hľadiska. Voľba povolania, dnes ju už však možno zmeniť pomerne ľahko – rekvalifikáciou, vzdelávaním sa, či praktickými skúsenosťami v nejakom odbore. Tak, ako získavame životné skúsenosti a múdrieme, môžeme niekedy v sebe objaviť „nový rozmer“ – a pustiť sa do vecí, ktorými rastieme a sebarealizujeme sa.

Veľkou osobnou voľbou  je i voľba partnera, toho by sme však určite nemali meniť tak ľahko ako profesiu (aspoň z hľadiska môjho hodnotového rebríčka mal by to byť človek „na večné časy“). Zrejme všetci hľadáme partnera, ktorý je verný, partnersky stabilný, aj keď naše ďalšie kritéria sú už potom asi rôzne – závisia aj od našich životných skúseností. Ja osobne u partnera pokladám za dôležitú spoľahlivosť a zmysel pre humor, pretože tie dve vlastnosti pomáhajú človeku v živote ustáť aj ťažké časy. Spoľahlivosť znamená, že partnerovi môžeme bezvýhradne dôverovať a zmysel pre humor znamená, že sa smeje spolu s nami (práve spôsob humoru o človeku veľa prezrádza, či je humor láskavý alebo zlomyseľný, či sa zasmeje i sám na sebe, alebo pokladá za humor výsmech iným, či citlivo používa sarkazmus a iróniu – ja si myslím, že by sme ich vôbec nemali používať v partnerskom vzťahu, ak ho nechceme rozbiť). A takisto je podľa mňa dôležitá schopnosť vedieť sadnúť si a úprimne sa spoločne porozprávať, lebo v živote prichádzajú rôzne problémy a partneri ich dokážu zvládnuť len vďaka tomu, že o všetkom dokážu hovoriť a riešiť spolu problémy. Ale v živote musíme kadečo preskákať, kým pochopíme aká je cenná vlastnosť partnera stáť pri nás v zlých časoch, nenechať nás v problémoch samých.

Skrátka a jasne – do života nie je vhodný ani Pán TAKTO (ktorý rozhoduje i za nás), ani Pán NEJAKO (ktorý prenecháva zodpovednosť iba na nás), ale len Pán SPOLU (ktorý spolupracuje, zdieľa s nami). Ach, áno, toto sú veci, čo by mali učiť na základnej škole…

A veľmi veľkou voľbou by pre nás mali byť voľby vo vzťahu ku spoločnosti, pretože volíme zásadné veci na veľmi dlhý čas, a ovplyvňujú nielen život nás samých. Pritom ale mnohí ľudia realizujú práve tieto voľby tak, akoby sa rozhodovali, akú zmrzlinu si v tejto chvíli dajú…

Obvykle nás život naučí, že nie pekné reči, ale skutky sú dôležité.

Ako vyberať…

Spôsob, akým sa niekto správa, o ňom veľa prezrádza. Nielen o jeho voľbe, ale i o ňom samom, hodnotovej identite, o jeho charaktere. A to nielen o človeku, ale i o spoločnosti. Kouč Vladimír Synek zrealizoval výskum Štátna identita Slovenskej republiky a hovorí v tejto súvislosti o spoločnosti, že:

• ak štát nemá identitu, tak nemá charakter,
• ak nemá štát charakter, je bezcharakterný,
• s bezcharakterným štátom sa spolupracuje výlučne len na princípe ekonomickej výhodnosti, t. j. lacno a žije sa v ňom blbo.

A sme pri zdroji našich úžasných ekonomických úspechov (pardon, nie našich, ale strany Smer a ďalších do vlád od 89 zaangažovaných strán), kde naši partneri z bratských krajín využívajú slovenskú kvalitnú pracovnú silu za žobrácke mzdy v porovnaní so „Západom“, dovážajú nám podradné potraviny a ďalšie tovary za cenu kvalitných, nútia nás zadlžovať sa, aby sme mohli požičiavať lepšie ekonomicky stojacim krajinám, s vyšším životným štandardom obyvateľstva.

Akéže Slovensko to pod ich vedením budujeme?

Výskum Syneka o štátnej identite Slovenskej republiky zostal nepovšimnutý, ako inak.

A čo chceli ľudia? Slovensko spájali s pojmami – nevšednosť, dôstojnosť, bezpečie a vzdelanie.

Lenže  o akej dôstojnosti môžeme hovoriť v štáte, kde premiér občanom predvádza verejne slovník štvrtej cenovej skupiny… A štátnu radkyňu, pravdaže…

O akom bezpečí môžeme vravieť, keď za otvorené vyslovenie názoru vás prenasledujú, zastrašujú. A keď reálna pravda nie je pre mnohých občanov pravdou len preto, že ju povie Kotleba.

A čo už so vzdelaním? Klamstiev plný vagón – oklamaní učitelia, dlhodobo štátom zneužívaní – za kvalifikovanú prácu pre vzdelaných ľudí smiešne mzdy. Kedysi boli vzdelanci elitou národa, dnes sú ňou pochybní zbohatlíci a celebritky. Nuž, niet sa čo čudovať, že pre nich vzdelanosť žiadnu významnú hodnotu nepredstavuje. Vzdelanosť národa je pre mocných priorita iba na papieri. A tí múdrejší radšej utekajú za kopečky, ani za socializmu ich toľko nevybehlo, ako teraz „za prácou“.

Kráčame bez vízie a bez zmyslu… Kam vlastne?

Uvažujem – ak chceme Slovensko nevšedné, dôstojné, bezpečné a vzdelané, naozaj si myslíme, že si dobre vyberáme „tých pri moci“???

Záverom…

Dalo by sa o voľbách písať veľmi, veľmi veľa. Ale som upísaná a predo mnou hora písania. Takže ozaj krátko – ach, áno, vedieť si správne zvoliť do života správnu cestu, správneho partnera, správnu životnú filozofiu, aj voliť správne smerovanie spoločnosti je moc dôležité, no vonkoncom nie jednoduché.

Elena K. Ištvánová   Predná Hora, 19.3.2017

P. S.: Hej, správne voľby sú ošemetná vec. Často pri nich podliehame ilúziám alebo predsudkom. Ako hovoria psychológovia, treba však voľbu zvažovať pozorne – lebo je lepšie si pomýliť skalu s medveďom, ako medveďa so skalou…