otvorene

Kedysi som si myslela, že les musí milovať každý rovnako ako ja. Pretože je taký úžasný. Postupne som zisťovala, že niektorí ľudia rozhodne nie sú lesom očarení tak ako ja, a podaktorí ho neznášajú, dokonca sa ho boja.

Akokoľvek, pre mňa les je zázrakom. Dnes dvojnásobne (niečo o tom prezradím, hm, hm, ale všetko nie), preto môj dnešný blog venujem lesu.

Les je čarovné miesto…

Naši predkovia s lesom spájali rôzne predstavy, obrady, aj magické bytosti, les bol ich  ochrancom a podľa povestí v ňom žili. Stromy boli uctievané a rôznym druhom stromov boli pripisované rozličné vlastnosti.

Niektorí ľudia by les definovali ako mnoho stromov a chápali by v tom lepšom prípade stromy ako živé bytosti. Stromy sú symbolom života človeka, aj symbolom troch svetov podľa šamanskej tradície (horného, dolného i stredného). Niektorí však možno rozumejú, že les je spoločenstvo, živá komunikujúca bytosť ako celok. Výskum Suzanne Simard hovorí dokonca o tom, že majú vlastný podzemný komunikačný systém, aj že stromy – matky rozlíšia svojich potomkov a znížia svoj vlastný koreňový systém, aby potomkovia mali priestor zakoreniť.

Les je skrátka fascinujúci.

Les je môj priateľ…

Je to tak oddávna – už od detských čias..

Vchádzam do neho, keď hľadám chvíľu pohody. Utekám do neho, keď mi je ťažko na duši. Kráčam ním srdcom, vnímam ho všetkými zmyslami, vždy zas a znovu. Som mu verná, nikdy ma neomrzí a zakaždým v ňom nachádzam niečo nové a úžasné. Prednú Horu obklopujú lesy doširoka a doďaleka. Dá sa nimi ísť a ísť – ja samozrejme väčšinou chodievam na moje obľúbené miesto „k partizánom“.

Niekedy sa i v daždi prechádzam lesom radostne. Dážď vytrvalo aj dnes krajinu ovíjal šedastou hmlou. I tak som túžila odísť do lesa. No tento mesiac je predo mnou kadečo – dokonca, ako som včera zistila – do troch týždňov musím i napísať záverečnú prácu k ružomberskému vzdelávaniu a absolvovať skúšku. Tak som sa dnes snažila študovať veci. Bola som už hodne vyčerpaná v poslednej dobe, no teraz je to lepšie.

Poviem vám pravdu – podstatne k zlepšeniu prispelo, že som vysadila od minulého týždňa moje nočné práce, takže viac spím (odrazí sa to zasa na financiách, viem – ach, v tomto štáte matky samoživiteľky by asi spávať nemali vôbec).

Les je dnes pre mňa dvojnásobne zázračný…

Prezradím vám prečo? Dnes sa mi sníval sen – možno pre niekoho to nie je nič mimoriadne, ale pre mňa je to iba druhý sen za celé tie roky od synovej smrti. Oba tie sny boli zvláštne priezračne ostré.

Môj dnešný sen sa spája s lesom, hlbokým, naozaj hlbokým pocitom bezpečia a viac neprezradím. Pôsobil na mňa neskutočne intenzívne, až som sa doň zrejme podvedome chcela vrátiť – počas dňa som sa hrala na Šípkovú Ruženku (vážne, dvakrát som dnes zaspala v kresle – to sa mi ešte nikdy nestalo).

Som z toho sna hlboko, hlboko zmätená, bol pre mňa niečím zásadný. Hej, ten hlboký pocit bezpečia a zvláštny obraz s ním spojený si dokážem privolať i teraz…

Záverom…

Pred chvíľou slnko dokonca aj prežiarilo oblohu, koruny stromov. Zo všetkých okien bytu máme prekrásny výhľad na stromy, stromy a stromy – no nič nemôže nahradiť ten hlboký zážitok „byť v lese“ a splynúť s ním všetkými zmyslami…

Elena   Predná Hora, 7.5.2017

K diskusii:   Ďakujem, Nautilus.