otvorene

Je v tomto štáte veľký rozdiel medzi matkou – alkoholičkou a matkou, ktorá  sa stará o dieťa vážne choré na srdce?

Veru je. Ja si kladiem túto otázku – a po prečítaní môjho dnešného blogu si ju možno budete klásť aj vy.

Kým jednej matke financuje tento štát pohodlný pseudorekreačný život, druhej vytvára podmienky horšie ako zločincom. Hádajte  ktorej matky sa z toho čo týka – no vlastne ani hádať nemusíte, ja vám o tom porozprávam v dnešnom blogu.

Takže na úvod…

Aby sme nedošli k omylu – je viacero žien a matiek – mojich bývalých pacientiek (pracovala som v liečbe závislostí roky), ktoré si hlboko vážim a mám ich rada. Liečili sa, abstinujú, žijú normálny život so svojimi rodinami.

Preto tento blog nie je o tom,  že jednu liečbu (či dve liečby) by sme závislým nepreplatili. Tento blog je o nespravodlivom delení „zo spoločného“ – je o tom, že kým matkám – alkoholičkám štát zaisťuje pohodlnú skladačku z našich daní na nelimitovaný počet niekoľkomesačných „liečieb“ – znovu a znovu a znovu (každý taký pobyt stojí niekoľko tisíc eur a ich pseudorekreačný charakter je zrejmý – aby sa naučili dôstojne a aktívne žiť), matkám s vážne chorými deťmi, ktoré sa snažia dôstojne a aktívne žiť po celý život, sa ten istý štát nepostará ani o podmienky základné.

Veď uvažujte sami – ja len predostriem fakty.

Ako to je…

Detské kardiocentrum – ak máte v živote šťastie, nepoznáte toto miesto. Nie každý však také šťastie má. A tak tým šťastným dnes pár slov o tom, ako to tam vyzerá.

Deti choré na srdce – v najvážnejšom zdravotnom stave – umiestnilo Detské kardiocentrum do bývalého skladu postelí, kde sídli provizórne ARO. Ich matky  o sedem poschodí vyššie. Nie je to pravdaže o zlom úmysle, ale o katastrofálnych podmienkach – pracujú na hrane bezpečnostných a hygienických pravidiel. Už po celé roky.

Tí, ktorým sa moje slová budú zdať pritiahnuté za vlasy – tieto údaje poskytuje časopis Plus 7 dní vo svojom najnovšom čísle (a nájdete ich aj na www.pluska.sk v článku s názvom Skrčené v kresle. Takto spia matky, keď chcú byť v Detskom kardiocentre so svojimi deťmi).

Takže aké podmienky vytvára tento štát? Na srdce chorým deťom zaistí ARO bez izolačky, závislým zasa umelú fontánku a na budovu eurookná. Matkám chorých detí umožní spať skrčeným na zemi, ak chcú byť pri svojom dieťati, závislým sa postará o bicyklovanie, opekačky, športoviská, prechádzky, …

Ministerstvo sa už údajne chystá stavať nové kardiocentrum – a ja si márne kladiem otázku, kto určuje priority slovenského zdravotníctva a slovenskej spoločnosti.

Nie, nie je matka ako matka…

Jedna matka dieťa porodí – a potom po celé roky ho traumatizuje na celý život svojim popíjaním a nekvalitnou starostlivosťou. Alebo ho hodí na krk spoločnosti – a starajme sa aj o ňu, donekonečna.

Druhá matka dieťa vychováva, stará sa oň najlepšie ako vie, spáva v nemocnici prikrčená na zemi, len aby bola pri svojom dieťati.

Blíži sa Deň matiek – a ja si nemyslím, že je matka ako matka.

Záverom…

Myslím si, že štát by mal doceniť a podporiť zodpovedné rodičovstvo. A zodpovedné matky. Mal by sa o ne postarať aspoň tak, ako o matky – alkoholičky.

Je mi nanič z toho, že štát pristupuje k matkám takto rozdielne a nespravodlivo.

Je to podľa mňa naozaj hnusná vizitka morálky tejto spoločnosti.

Elena     Predná Hora, 11.5.2017