Na okenný rám zosadol vtáčik, Krehký a zvláštne dojímavý. Zaštebotal, zvedavo pozrel na Teba. Odletel.
Otvoríš okno a nastavíš tvár dňu. Dych sa ti zatají, pretože svet je prekrásne miesto Privrieš oči, vietor šumí v korunách stromov, cítiš jeho závan na tvári ako dych neviditeľnej bytosti.
Otvoríš oči a nebom plynú oblaky, na oblohu vychádza slnko. Zhlboka sa nadýchni. Nie je koniec sveta, žiješ, dýchaš. Usmej sa, tak naozaj. Si súčasťou toho všetkého…
Toto mne pomáha vo chvíľach krízy, nepohody – precítenie, že sme súčasťou sveta.
Hej, v dnešnom blogu hovorím o svete a o tom, že sme jeho súčasťou…
Súčasť sveta…
Niekedy hovoríme veci, ktoré nemyslíme tak naozajnaozajnaozaj, alebo ich nedokážeme naplno prijať. Až keď skutočne preniknú do nášho srdca a usadia sa v ňom, pochopíme ich.
U mňa tak postupne prišlo zapojenie do sveta ako jeho súčasť. Aj keď som sa šamanskej filozofii venovala roky – spomínam si, že už pri narodení syna som mala v pôrodnici so sebou práve knihu od Arrienovej Archetypy šamanské tradice – dostávala som sa v priebehu času od čítania knižiek a uvažovania o nich k prijatiu toho všetkého do srdca dlhý čas. Neviem celkom presne kedy som to poznanie úplne prijala, zrejme v tom predposlednom či poslednom roku pred smrťou syna, ale posttrauma mi vymazala na to obdobie presnú časovú orientáciu, Sedávali sme s Maroškom v parku na chodníku, presýpali sme si skalky a boli sme zajedno s Vesmírom…
Sme súčasťou sveta – pre mňa to znamená veľmi veľa..,
Je to o tom, že keď sa nám stane niečo zlé, naša vlastná bolesť prehluší v prvej chvíli všetko ostatné. No potom nám umožňuje súcitiť s bolesťou iných, porozumieť jej hlbšie, tak naozaj – pretože každý z nás si nejakú bolesť v sebe nesieme.
Je to i o uvedomení si, že by sme mali byť láskaví, čestní a zodpovední voči sebe i iným, aby bolesti bolo vo svete čo najmenej. Buď strach alebo láska – len tieto dve možnosti sú na výber, a voľba vypovedá vždy o nás samých.
A je to aj o pochopení, že sa nemôžem mlčky prizerať týraniu zvieraťa, alebo tomu, že ho niekto vyhodí na ulicu. Ani drancovaniu prírody, zabíjaniu tuleňov, veľrýb, divokých koní, včiel pesticídmi, či utrpeniu zvierat vo veľkochovoch…
Sme súčasťou sveta, každý z nás…
Záverom…
Keď sme súčasťou sveta, slnečné lúče nás hladia po tvári, vietor odvieva nepohodu a oblaky plynú oblohou do diaľky…
A my sa zrazu usmievame…
Prajem vám všetkým prekrásny deň,..
Elena Bratislava, 27.5.2017
Celá debata | RSS tejto debaty