Čas detstva 2. – Srdce dieťaťa. . .

 

Drobné rúčky, ktoré sa vás držia okolo krku, a zároveň i za srdce. Nežný dôverčivý úsmev, ktorý by ste za nič na svete nevymazali nejakým klamstvom či bezohľadnosťou. Nadšením žiariace oči, kvôli nim by ste vyliezli i na sklenený vrch po tri citróny.

To sú naše deti.

Takže, áno, dnes ráno v mojom blogu o deťoch ku Dňu detí.

 

Dieťa…

Prvý pohyb a ste spolu v dobrom i zlom, pri načúvaní spevu vtákov i pri facke. Jediné, po čom túžite, je chrániť to drobné stvorenie, ktoré rastie vo vás. Dávate mu kus seba. Pôrod  – mení nás navždy, pretože časť z nás nenávratne opúšťa naše telo. Puto, prostredníctvom ktorého pochopíme, že existujú vzťahy navždy – už nikdy ich s dieťaťom nepretneš.

 

Nekonečno spomienok…

Stavanie snehuliaka. Sánkovačka, iskriaci sneh. Detský hlások falošne nôtiaci „v nebi niekto ráta z lupienkov margariet…“ Večerné čítanie rozprávok v posteli. Vôňa ranného kakaa. Šitie masky na karneval, strihanie vláskov. Očkovanie s takýýýýým revom. Hlava, dôverčivo opretá o vaše plece. Obrázky kreslené detskou rúčkou, nalepené na vnútornej strane dverí skrine i môjho srdca.  

Nekonečno spomienok…

 

Nekonečno lásky…

Obrovský dar života. Celoživotne. Deti sú našim najväčším bohatstvom. Nevlastníme ich, ale obohacujú nás svojou prítomnosťou. Sú našimi najväčšími učiteľmi.

A rovnako je pre nás bohatstvom naše vlastné detstvo. To, čo môžeme pre seba urobiť vo chvíľach nepohody, či v čase životných kríz, je čerpať z neho. A vrátiť sa k času detstva i vo svojom srdci – očistiť ho od nánosov, ktoré nám život priplavil, aby bolo opäť radostné a úprimné. Áno, myslím si, že to, čo môžeme pre seba spraviť v živote najviac, je chrániť si svoje srdce dieťaťa, aby sa z neho nestal cynický dospelý – pretože potom prestaneme veriť na zázraky a prestanú sa nám stávať.

Zhlboka sa nadýchnite – a vaše srdce sa ticho smeje čistým detským smiechom. Práve vďaka nemu dokážeme naplno dôverovať a naplno dávať, a naplno ukázať, akí naozaj sme.

Záverom…

Dáme hru na jednu otázku? Dáme. Tak akú? Čo by som si dnes najviac priala? Tak hej, poviem.

Kebyže mám čarodejný prútik – tak by som si naozaj najviac priala, aby všetky deti mohli dnes prežiť úžasný, prekrásny výlet. Aj tie, ktoré po celý svoj život ležia kdesi v postieľkach a nikdy sa nedostávajú von – aby aspoň jediný raz zažili ten pocit slobody a radosti…

Tak.

 

 

Elena    Predná Hora, 1.6.2017

Slová o pravde 6. – Referendárium. . .

05.07.2026

Nie, prosím pekne, toto nebolo referendum o Ficovej doživotnej rente, ale o tom, koľko máme na Slovensku hlupákov. Isteže nie som za nijaké renty doživotné, pre nijakých funkcionárov odchádzajúcich z politiky vrátane prezidentov. Príjmy majú na slovenské pomery viac ako slušné, takže i dôchodky z nich budú slušné. A pokiaľ odídu v nedôchodkovom veku, môžu [...]

Slová o pravde 7. – Ten, kto ma sprevádza. . .

02.07.2026

Niekedy kráčame ťažkými časmi a máme pocit, že nimi kráčame sami. A inokedy nám pripadá, že sa na nás díva s účasťou niekto, komu na nás záleží, alebo že nás sprevádza neviditeľná ruka, a tá nás chráni. Intenzívny týždeň to bol, v ňom som o ťažkých časoch uvažovala a tak trochu som nimi aj šla. V temnote je tiché svetlo mesiaca viac ako denná žiarivá [...]

Slová o pravde 5. – Cesta k úspešnosti a la EÚ

02.07.2026

Neviem ako vy, ja sa od iných inšpirujem. Prajem im úspešnosť a ak s nimi chcem nejako súťažiť, tak férovo, polená pod nohy im nepodkladám. Zjavne preto nemám hodnoty kompatabilné s hodnotami EÚ. Od včerajška platí dovozný poplatok na produkty z Číny. Nie že by sa ku mne valili kopy takých tovarov, ale pravdou je, že hodne ľuďom ich ceny pomáhali a dovoz tohto [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,444
Celková čítanosť: 12214054x
Priemerná čítanosť článkov: 3546x

Kategórie

Archív