Čas detstva 3. – Záhumnie. ..

 

Záhumnie – poznáte aj vy to čarovné slovo? Dedinské záhumnie – tak práve o ňom bude reč v dnešnom blogu.

A hej, ako vidíte  – vrátila som späť jedenástku Čas detstva, dopíšem ju, pretože nie som zbabelec a nebudem na kolenách, až do konca  budem stáť…

Ale poďme k tým záhumniam…

 

 Záhumnie…

Jedno z najkrajších slov môjho detstva – vynára sa mi pri ňom nekonečno spomienok. Humná rozmiestnené na kopčeku za záhradami, tiahnucom sa za potokom do diaľky.

Že čo sú humná? Stodoly, drevené stavby, v nich sa ukladalo kedysi seno, obilie či iné plodiny, alebo aj rôzne nástroje a veci z gazdovstva.

Humná môjho detstva – rozostavené na svahu, svietiace do diaľky malebnou tmavohnedou farbou. Mnohé z nich otvorené, poskytujúce zvedavým detským bytostiam kráľovstvo fantázie.  Hrávali sme sa tam, skákali sme do sena a potom sme si rozprávali všelijaké čarovné detské príbehy.  Ach, áno, rozprávky a rôzne príbehy som vždy milovala…

Humná voňajúce zvetranými doskami, v ktorých prší pomedzi škáry, keď sa v nich ukrývate pred dažďom. Teda, len občas sme sa pred ním ukrývali – pretože dážď môjho detstva bol teplý, príjemný, len občas búrkový – a v takom daždi sme pobiehali záhumním a domov sme šli zablatení za po uši.

 

Ja  a záhumnie…

Ach, nebývala som nikdy tá krehká kvetinka, ktorá v ružových šatočkách a s mašľami vo vlasoch posedáva ustavične poslušne kdesi na lavičke. Teda, mám zopár takých spomienok – biele topánočky a rozviate vílovské šatočky, vlasy vyčesané s veľkými mašľami.

Ibaže oveľa viac bolo tých chvíľ, že i v letných šatočkách som  bola vydriapaná na vŕbe, brodila som sa potokom, či strieľala z gumipušky.

Záhumnie som jednoducho milovala.

 

Záhumnie dnes…

Moc by som si priala, aby moje deti poznali záhumnie. Ibaže čas pokročil a mnohé veci zmenil i na dedine môjho detstva. Záhumnie nahradila výstavba, na mieste našej záhrady a ďalších záhrad je rad domov, čarovné zákutia popri potoku vystriedal betónový val – tzv. zregulovaný potok, v ktorom prúdi uväznený nevýrazný prúdik vody.

 

Záverom…

Hej, ľudia často ničia to nežné, krehké, čarokrásne. Niekedy si ani neuvedomujú, o čo prichádzajú…

Záhumnie môjho detstva, milujem ťa…

 

 

Elena Predná Hora, 4.6.2017

 

Iskričky 3. – Sucho a možnosti riešenia. ..

09.08.2026

Sucho a problémy s ním spojené zasahujú nás všetkých. Ale i tak tu nepotrebujeme arabských investorov – ako som nedávno v blogu písala – a ak sa už máme zadĺžiť, ako to navrhuje Kaliňák, tak potom určite nie kvôli zbrojeniu, ale na závlahové systémy https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2026/08/04/pozooor-7/. Pozrime sa preto na niektoré aspekty tohto [...]

Pozooor 11. – A keď už sme pri tých Indoch. . .

08.08.2026

Určite nie je v poriadku zbiť indického študenta, ktorý nič zlého nerobil, tak ako sa to v tomto týždni stalo na Slovensku. Nie je v poriadku ani to, že ho v takom stave nepreviezli sanitkou na operáciu do Bratislavy, však šlo o neodkladnú starostlivosť. Nie je v poriadku ani ten čin zo strany polície kvalifikovať len ako priestupok – však mal zlomenú čeľusť a lícnu [...]

Pozooor 10. – Ceuta a la Amnesty International. . .

07.08.2026

Amnesty International má skutočne podivuhodné nápady, povedala som si zadumane, keď som ich príspevok videla. Podľa nich máme dbať hlavne na ľudské práva a ľudskú dôstojnosť chudáčikov, ktorí sa privalili do Ceuty. Akým právom nám tu vešajú na krk hordy príživníkov? Články o Ceute, kde podľa niektorých zdrojov sa navalilo až okolo stotisíc migrantov, sa [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,473
Celková čítanosť: 12359033x
Priemerná čítanosť článkov: 3559x

Kategórie

Archív