otvorene

Ak by prišiel čarodejný deduško a šibol by čarodejnou paličkou, na aký kvet by ste sa premenili?  Takže v dnešnom blogu uvažujem presne o tom. Ale ak si myslíte, že už viete o čom bude dnešný  záverečný jedenástkový blog Krajiny víl, tak to nie je veru pravda. Lebo bude aj o kadečom inom, napríklad o malom Dominikovi, ktorému by ste mohli pomôcť aj vy.

Ako kvet…

No áno, tak to je – čarovný deduško by šibol čarodejnou paličkou a menili by sme sa na kvety – podaktorí na nezábudky, fialky, ruže, slnečnice, vlčie maky, ostrôžky,  voňavé azalky, či na pivónie – pravdaže všetko zatiaľ vymenované sú môjmu srdcu blízke kvety. Na tulipány, o ktorých sa hovorieva, že sú pekné, ale prázdne. Na exotické orchidey, pyšné klinčeky, či ozdobné gladioly, narcisy, alebo na množstvo iných kvetov…

Ja by som bola jahodovým kvetom, drobným a bielym. Som taká úplne jednoduchá ako on. A chcela by som byť bielo-biela. Alebo by som bola slniečkovo žltou  púpavou, skromnou, vytrvalou a odolnou, prijímajúcou s rastúcou pokorou svoje premeny v čase, letiacou do ďaleka voľne a slobodne prostredníctvom statočných drobných semienok s bielymi padáčikmi… Ach, áno, kráčať neznámou cestou k vzdialeným horizontom, so slnkom vychádzajúcim nad obzorom. Či lesnou cestou tajomným lesom, nebojácne, krok za krokom, ako Červená čiapočka. S hlbokou dôverou v srdci k svetu, a ku lesu zvlášť. No hej, môj životný scenár – ani si neuvedomujete, nakoľko veľmi osobnú vec som vám teraz o sebe prezradila.

A hej, milujem púpavy aj preto, že mi privievajú spomienky na môjho syna. Maroší bol tiež púpavou, môj synček, moja láska. No a tak sa snažím zastaviť príval sĺz v buse cestou z Polcesty na Červenú Skalu – Zámer sveta, pomáhaj.  Okamžite nabehol s pomocou, zrejme – čakal za mojim plecom, a veľmi dobre vie, ako na mňa. Z rádia zaznel Bryan Adams a  jeho Everthing I do…(Všetko, čo robím, robím pre Teba). Pre mňa silne významová a spomienková pieseň, milujem ju, no hej, upokojila ma.

Zmeňme radšej tému –vráťme sa k tej pôvodnej. Akým kvetom by ste sa stali vy? Aký druh kvetu by ste boli, akú farbu by ste mali, ako by ste voňali? A kde by ste ako ten kvet rástli?  Ako by sa vám darilo rásť na tom mieste, na ktorom ste vyrástli? Kadečo by som mohla dať do otázok…

Kvety sa menia na plody…

Hej, sú to naše životné činy. Žneme potom ich úrodu, v dobrom i v zlom. Veď sa hovorí, že žneme tak, ako zasejeme. Zasiate semienko vyrastie, zakvitne a prinesie plody…

Nuž, niekedy sa hovorí, že plodmi sú aj naše deti. Tie moje by boli sladké jahôdky, kebyže som ten jahodový kvet. Hm, veď aj sú – všetky tri moje dievčatá sú múdre, citlivé, láskavé a statočné. Vraciam sa práve z Blavy z výcviku a nesiem každej nejakú maličkosť. Prostredná Svetlanka už vyrazila na cestu do školy, takže sa uvidíme až vo štvrtok, no Kika a Jazmínka ma budú čakať s teplým čajom. Prečo? Nuž, preto že z Blavy sa vraciam s mojim kámošom, ktorý ma verne sprevádzal do Bratislavy – a ešte ďalší týždeň aj bude – s balíkom antibiotík.  Plynieme busom dedinami od Brezna k Červenej Skale v pomaly pribúdajúcom šere. Kým na Polcestu som dorazila Regiojetom, spokojne nakvačená na wifi a nabíjanie mobilu, v tomto buse smerom je jediným luxusom rádio, aj to len preto, že sedím hneď pri šoférovi.

A ozaj, už ste sa niekedy prezliekali  niekedy v buse počas jazdy? Že nie? Nuž, zrejme máte málo životnej odvahy, alebo ste menej blázniví ako ja – ja som sa prezliekla dnes v Regiu, zo tmavomodrých úpletových šiat s dlhými rukávmi do tenkého šedomodrého trička  a rovnako tenkého belasého svetra. A hej, celou cestou domov som myslela na čiernu túlavú mačku, ktorú sme po dva dni stretali s kolegyňou z výcviku neďaleko penziónu, kde sme boli ubytované. Podelila som sa s tou mačkou aspoň o jedlo, rada by som ju bola chytila a zohnala pre ňu domov. Ale niesť na výcvik do hotela, ani cestovať s ňou som nemohla. Blíži sa zima, práve kvôli takým zvieratám ako tá túlavá mačička zimu vôbec nemám rada.

Malý test, aký kvet naozaj ste…

Predsa len sa ešte vráťme k testu kvetu z úvodu. Ak sa neviete rozhodnúť, aký kvet by ste v skutočnosti boli, poslúži vám jednoduchý test. Z neho jasne uvidíte, či ste prázdny tulipán, narcis, snežienka, nezábudka, alebo čosi celkom iné. Veď posúďte sami.

Aj vašu pomoc potrebuje malý Dominik. Má neuroblastóm, a musí absolvovať rehabilitáciu –  jeho rodičia preto oslovujú dobrých ľudí s prosbou o pomoc. Viac info nájdete na ich facebooku Domca Milan Milanko. Pomôžete mu nejakým spôsobom – finančne, zdieľaním info z facebooku o potrebe pomoci, či len láskavým slovom podpory a spolupatričnosti v ich situácii?

A malý test kvetu zavŕšime malým testom Zámeru sveta k tomu – z mojich kníh „konečne na prečítanie“ spod vankúša som vytiahla náhodne knihu s názvom Kruh, oheň a Fénix od Caroline Careovej. Je to kniha o ceste tancujúceho bojovníka, ktorú som si pred časom kúpila, no som natoľko zavalená všetkým povinnosťami, že som ju ešte nestihla čítať. Náhodné otvorenie knihy mi zvestovalo, že „tento svet často znevažuje liečenie pomocou kvetov a duchovných bytostí“. A že nemôžeme pokračovať vo svojom doterajšom spôsobe života, a my to vo svojom najhlbšom vnútri vieme, že náš úspech možno  merať naším pôsobením vo svete, a nie tým, koľko peňazí zarobíme. No celkom sa teším, že si tú knihu prečítam.

Na konferencii, ktorú som zvládla pred výcvikom, som videla práve vychádzajúce knihy z ponuky vydavateľstva Portál. Niektoré boli moc zaujímavé, určite z nich niečo kúpim, vlastne viem aj čo presne – to vám ale neprezradím. Ale prezradím vám zato, ktorú knihu som v poslednej dobe naozaj moc a moc túžila mať. Je to krásna terapeutická kniha The Boy Who Built a Wall Around Himself, a nepodarilo sa mi ju nikde hacknuť, hoci som sa o to snažila. Čo už.

Záverom…    

Dáme rýchly koniec? Hru na jednu otázku určite nie, neodpoviem už na nič.

Ale otvorím ešte raz tú knihu – takže? No sedí to ako vždy, tie moje šialené nenáhodné náhody, melie sa si táto téma stále dokola – a ja neviem na čo presne ma to osud chce pripraviť. Píše sa na tej otvorenej strane, že veci musia prebehnúť svojou vlastnou cestou, „tajemno se o vše postará“. Skutočne by som uvítala, keby som vedela, čo má Zámer sveta na mysli, lebo naše plány sa diametrálne líšia – v tom som si úplne istá. Plán Zámeru sveta so mnou nepoznám – a môj vlastný plán vám prezradiť nemôžem, som si istá, že by vás beztak nenadchol. Hm – „tajemno se o vše postará“- nerozumiem načo tie tajnosti, osud? Žeby ma tvoje plány so mnou neoslovili?

No a otvorila som preto knihu do tretice, už ma to pekne naštvalo – o čo ide? Je to skutočne silná odpoveď, hodná jedenástkového blogu Krajiny víl. Šialene dlhá báseň so šialene presnými odpoveďami. „Fénix a had sú vo vzájomnom objatí…“ No toto predýchavam, rozumiem i nerozumiem zároveň. Ach, som vydesená k smrti, už vám nič neprezradím.

Elena   Predná Hora, 23.9.2017