otvorene

Dnes konečne poruším mlčanie o Paddockovi a jeho vyčínaní. Výsledná bilancia činu zatiaľ je 59 mŕtvych, 527 ranených a tisíce zúfalých ľudí, ktorí stratili jeho vinou svojich najbližších  – to za sebou ten vrah zanechal. Vyšetrovatelia zúfalo analyzujú jeho osobnosť, životné prostredie, minulosť, aby našli známky rizika tam kdesi a aby pochopili to, čo spustilo jeho besnenie.

Moc súcitím s jeho obeťami, vždy som na strane obetí – a nie páchateľa… Takže zasa raz o extrémnom násilí, „šialených strelcoch“, aj o chybách spoločnosti, ktoré s tým súvisia.

Šialení strelci nie sú šialení…

V odbornom slova zmysle nie. Skutočne nie sú šialení. Sú len mimo ľudskej spoločnosti, necítia sa byť jej súčasťou. A postupne pretŕhajú aj tých pár vlákien, ktoré ich k nej pútali – izolujú sa od blízkych, odpútavajú sa pred činom – a som si istá, že možno sprvu je ten proces nevedomý, no v závere je plne vedomý. Chcú zostať sami, opustení vo vlastnom vesmíre.

Jediný zjavný problém, ktorý vyšetrovatelia zistili a medializovali bol jeho otec, jeden z najhľadanejších zločincov USA počas desiatich rokov na úteku, popisovali ho ako nebezpečného ozbrojeného psychopata so samovražednými sklonmi. No profilovanie z môjho pohľadu už z toho mála informácií prenikajúcich do médií ukázalo nejaké rizikové znaky. Paddock nemal závažnejšiu trestnú minulosť – t. j. akúsi menej závažnú predsa len hej, dopravné priestupky. Kým jeho brat popisoval jeho partnerský vzťah ako pekný, zamestnanci kasína popisovali jeho hrubé, ponižujúce správanie voči nej. Známi ho opisovali ako milého človeka, podaktorí však ako čudáka – podstatou je, že nikto poriadne nevedel aký je, lebo sa o neho iní ľudia nezaujímali. Vlastne ešte jeden signál – mali z neho podvedomý strach niektorí ľudia v kasínach, kde hrával.

Paddock údajne plánoval útek, t. j. nechcel zomrieť – a v tomto bode by sme mali spozornieť. Aj PNV informácie (správy vypúšťané do médií, určené pre naivnú verejnosť) boli rozporné ohľadne spôsobu smrti – zabil sa sám, alebo bol útočník zneškodnený tým, že ho zastrelili tí zasahujúci policajti? On totiž ako jeden z mála páchateľov extrémneho násilia určite zomrieť neplánoval. Pripravoval útek – a aj ďalšie útoky v Chicagu a Bostone. Vzniklo dokonca podozrenie, že mohol mať spolupáchateľa, údajne aj v hoteli – podľa toho, čo našli v izbe. Ale nakoniec si Paddock život vzal vlastnou rukou, údajne ešte pred príchodom jednotky rýchleho nasadenia, do ktorej strieľal a ktorá mu vyhodila výbušninou dvere do vzduchu. Akosi sa mi nechce veriť, že človek detailne prepočítavajúci si trajektóriu svojho činu čo najefektívnejšie a monitorujúci dokonca postup polície hotelom kamerami, by neuvažoval predvídavo v tomto smere tiež – najmä ak tajné služby potvrdili, že útek on sám skutočne plánoval.

Nie, nechcem spochybniť oficiálnu verziu o jeho smrti, ale peniaze hýbu svetom – takže nakoniec ušiel spolupáchateľ, alebo skutočný samotný páchateľ? Nikde som neobjavila zábery jeho mŕtveho tela, hoci by bolo namieste ho uverejniť namiesto tých vysmiatych záberov, už len z preventívneho hľadiska. Neviem, nejako mi to celé nedáva zmysel – s tým plánovanými útokmi a premyslenosťou činu, aby tam čakal na policajtov a nemohol uniknúť…

Paddock bol multimilionár…

Ako vidíte, byť šťastný neznamená byť bohatý. Rozhodne neplatí, že ak má niekto desaťnásobne viac ako vy, tak je desaťnásobne šťastnejší. Ja som naozaj úprimne vďačná osudu, že mi umožnil zažiť si situáciu „žiť skromne“ a „nemať peniaze“, pretože aj keby som ich teraz mala, nemajú nado mnou žiadnu moc. Sú ľudia, ktorých peniaze zlákajú k tomu, že sa cítia nadradene, povýšenecky voči iným, alebo nadobudnú pocit, že si môžu kúpiť čokoľvek. Som veľmi rada, že moje deti spoznali, čo to znamená byť súdržný, vedieť sa uskromniť, vedieť sa podeliť. Moc krásnu a pravdivú úvahu do jednej súťaže o tom napísala moja dcéra Kika, aj som to nahodila do tohto blogu kedysi

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/07/09/zo-zasuvky-alias-zdravime-podhorie/

„Sú jednoducho veci, ktoré sú cennejšie ako všetky peniaze sveta“ píše v nej. Je to tak.

Kde to začína?

Kdesi tam, kde spoločnosť stráca morálne hodnoty. Kde sa „peniaze a moc“ dostanú všade – lebo inak by do hotela nanosiť arzenál zbraní nedokázal. Mal peniaze – a tak si mohol nakúpiť obrovský zbrojný arzenál. Mal peniaze – a tak zadarmo býval v hoteli, zadarmo sa stravoval, prehliadali všetko, čo robil, aj bezpečnostné riziká. Veď predsa mal peniaze…

Záverom…

Je to skrátka škaredý príbeh o morálke spoločnosti.

Elena  9.10.2017