Rozprávkovanie 5. – V čo veríme. . .
23. októbra 2017 20:57,
Prečítané 2 669x,
elenaistvanova,
ROZPRÁVKOVANIE
Víla vážka sa tichučko smiala. Jej smiech znel ako strieborné zvončeky, ľahko a radostne sa niesol podvečernou lúkou.
Stromy na okraji lúky ticho šumeli vo vetre. Utíchal spev vtákov. Nebo temnelo, striebristé hviezdy žiarili s nástupom tmy čoraz jasnejšie. Bolo ich veľa, tak veľa, rozprestierali sa v nekonečne vesmíru od veľkých svetelných bodov, až po malé, zrakom takmer nezachytiteľné zrniečka.
„Dívajte sa, dívajte sa. Ako svätojánske mušky, ako malé svätojánske mušky žiaria tie hviezdy“ usmievala sa natešene víla vážka.
Pozerala sa chvíľu ticho na hviezdy, trblietajúce sa v nočnej temnote, chvíľu na svätojánske mušky, poletujúce ponad lúku ako živé hviezdičky.
„Vážne si myslíte, že tie drobné svetielka nočnej oblohy sú obrovské svety? Oveľa, oveľa väčšie ako svätojánske mušky? A že aj mesiac je velikánsky svet, a nielen žiarivý krúžok na oblohe? Prečo tomu veríte? Ako to viete? Vidíte to?
Hm, tak prečo potom neveríte na zázraky?“
Elena Predná Hora, 23.10.2017
P.S.:: foto Elena Ištvánová
31.03.2025
Pravdu o Jakubovi a Matúšovi vám teraz poviem. I ešte niečo naviac prezradím. Mám rada silné príbehy, možno i vy. Jakubovi nerozdal život tie správne karty, povedali by sme v prvej chvíli. Pridusil sa pri pôrode a má ťažké celoživotné následky. No už pri druhom pohľade si uvedomíme, že mal i veľa šťastia – osud mu nadelil milujúcu mamu a starostlivého [...]
30.03.2025
Svet potrebuje hrdinov... Niektorí túžia byť hrdinami – ja nie, mne by postačilo hrdinu vidieť – povedala som Zámeru sveta nedávno – rada by som videla hrdinu. Takého ozajstného, vieš, ozajstne ozajstného. Zasmial sa a lúskol prstami. Čo povieš, je to hrdina? Remeselník, ktorého pozvali ku oprave domu po povodniach v Česku [...]
28.03.2025
Ľudia v meste nechápu, čo u nás znamená veterno. Revúcou som včera popoludní putovala a keď som známej na otázku „ako u vás v horách“ odpovedala „veterno“, zasmiala sa. Tam vetrík povieval. Vietor pofukoval u nás i v dnešnom nadráne. V pohodlí bytu sa ľahko zabúda na to, ako sa dych vetra zarýva pod kožu tým, ktorí vonku mrznú. Ja si to [...]
Celá debata | RSS tejto debaty