otvorene

Poviem vám, nedotiahla som to ešte na hodnosť generála. Vlastne, budem úplne úprimná, ani na hodnosť kapitána. Takže už vám je jasné, že nie som členka žiadnej tej správnej strany…

Proti Maďarom nič nemám – to len dnes v mojom blogu uvažujem, kto by nás – teda ako Slovensko – mohol napadnúť.

Vojna je v mojich očiach vždy pohroma…

Fúha, teraz vám musím prezradiť moju osobnú filozofiu – ale čo už.

Každý boj je istým spôsobom nešťastný, lebo stavia proti sebe dve strany, polarizuje. Ak si myslíte, že len boj prináša rast – nuž, neprináša. Bojovať proti niekomu či niečomu je podľa mňa celé zle. Stále to vytvára tú polaritu, stále je proti komu bojovať. Je to skrátka o našom pohľade, či vidíme niekoho, proti potrebujeme bojovať a či vnímame riešenie nejakého problému ako boj. Ja používam slovo boj, keď o niečom píšem, aby sme si rozumeli, ďaleko lepšia je z môjho pohľadu spolupráca. Nepotrebujeme bojovať, potrebujeme veci meniť. Je jednoduché a zjednodušené vidieť polarity, lebo nám utvárajú zdanie, že rozumieme svetu a vieme ním bezpečne ísť.

V skutočnosti som človek, ktorý má rád láskavé a hrejivé vzťahy, slušné správanie, snažím sa smerovať k úcte a pokore, naozaj úprimne. Sarkazmus je maskovaná agresia, používa sa často ako obranná agresívna stratégia – zasmejem sa na ňom pri čítaní, ale v bežnom živote ho rozhodne používať nechcem. Mám hlboko pod kožou zmysel pre humor, ale jemný, nezraňujúci. Humor je úžasný liek podľa mňa, a úplne milujem humor môjho najstaršieho dieťaťa (malá ukážka – i dnes ma rozveseľuje jej včerajšia hláška „ja som si myslela, že na Vianoce darčeky dávame iným, zmenilo sa to nejako?“- ale sprievodnú situáciu vám neobjasním). Používanie nadávok a urážok pokladám za prejavy osobnostnej nezrelosti človeka, navyše ho ťahajú zlým smerom, lebo nedostatok vlastného sebavedomia ani nedostatok argumentov z môjho pohľadu nemožno napraviť tým, že ponižujeme niekoho iného. Vlastne tým, že kohokoľvek iného zosmiešňujeme či urážame, ponižujeme len sami seba.

Konflikty a hádky rozhodne z môjho pohľadu nie sú nutnou súčasťou života, lebo veci sa vždy dajú prerozprávať pokojne medzi dvomi dospelými ľuďmi. A myslím, že každá nadávka vyberie tehličku z múru toho domu, ktorý v blízkych vzťahoch budujeme. Niekedy potom zostáva už len pár tehličiek, a my sa tvárime, že je to ešte dom. Vzťahy stoja na úcte a dôvere podľa mňa, bez nich nemožno hovoriť ani o láske. A nie, nedá sa znovu vkladať tehly do medzier, preto je potrebné zmysluplný vzťah budovať deň za dňom, od začiatku každý deň, je to cieľavedomá práca dvoch ľudí.

Ale poďme späť k tej vojne.

Vojna je zlo…

Hrôza, ktorú dve svetové vojny spôsobili, dodnes vplýva na život mnohých rodín. Úprimne – myslím, že hlboko zasahuje život každého z nás. Nechcem žiadnu ďalšiu vojnu.

Otriasa mnou zákernosť tejto vlády, ktorá miliardu eur chce vynaložiť na bojové vozidlá. A ďalšie obrovské sumy na lietadlá, vrtuľníky, akési helmy či čojaviemčo ešte.  Skutočne som to prestala sledovať, lebo mi je závratne zle z tej predstavy obrovskej sumy nedobre vynaložených peňazí. Chorá spoločnosť, ktorá namiesto svojim občanom a službám pre nich zo strany štátu vynakladá financie na zbrojenie.

Čo ste sa, ľudia, všetci pomiatli? Chápete skutočne, koľko je to miliarda eur? Vám sa zdá normálne toľko peňazí dať na zbrojenie v situácii, že živoria dôchodcovia, rodiny, nemáme diaľnice, nefunguje školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby???!!

A to do roku 2030 sa vláda Róberta Fica zaviazala investovať na zbrojenie 27 miliárd eur.  Chce vraziť do zbrojenia 2 miliardy eur ročne. Nie zo svojich platov a majetkov, ale z nášho spoločného rozpočtu.

Médiá už dlhodobejšie hovoria o militaristickom šialenstve, podnecovanom hlavne Saudskou Arábiou, sledovala som to dosť znepokojene. Ale verila som, že sa nám podarí uchovať sa mimo toho hlavného šialeneckého prúdu, žiaľ, márne. Náš veľký propagátor zvyšovania výdavkov na zbrojenie je terajší prezident, podľa ktorého si musíme plniť svoje záväzky voči NATO. Nuž, neviem ako on, ale ja žiadne záväzky voči NATO nemám, a ani mať netúžim.

Načo nám je taká vláda, ľudia? A načo je nám taký prezident? Uvedomujete si, čo môžeme v tejto spoločnosti mať za tie peniaze???!!

Načo sú nám nové a drahé bojové vozidlá?

Čo nás idú Maďari napadnúť? To by sme mali skôr vojnové lode nakúpiť, nie?

Alebo žeby to bolo proti vlastným nespokojným občanom, ktorých nenadchne štát zisteniami o „bratskej pomoci USA v kauze Paradise papers“, tisícimi šetreniami možných uliatych daní vládnych  predstaviteľov, ani  prílevov migrantov??!

(Mimochodom – mlčí sa v médiách o tom, že práve dnes začína zasadnutie Európskeho parlamentu, na ktorom ide o mandát ku rokovaniam o reforme azylového systému Únie. Skutočne by ma zaujímalo finálne znenie predpisov, ktoré táto reforma so sebou prináša, lebo budú povinné pre všetky štáty EÚ. Takže aj naivisti sa konečne zobudia, keď už bude neskoro. Na druhej strane zasa Ficoland plní úlohu poctivo i bez toho – pod zámienkou zamestnávania občanov z tretích krajín v dôsledku „chýbajúcej pracovnej sily“ nám sem Fico spokojne dovezie migrantov. Veď nevozí migrantov – to predsa svojim voličom sľúbil –  vozí len zúfalo chýbajúcich pracovníkov…).

Pokiaľ viem, ani Rusi sa k nám nechystajú – na programe dňa je skôr naša snaha o znovuobnovenie spolupráce, Danko už do Ruska vyštartoval na návštevu (zrejme ako poslední zo všetkých krajín sme sa zobudili, a podľa toho to aj môže vyzerať). A uvažujme logicky –  keby sa naozaj Rusi na nás chystali, tie obrnené vozidlá za miliardu eur nám nijako nepomôžu. Keď vyhlásil Gajdoš kedysi začiatkom roku, že Rusko pre nás znamená hrozbu, uvažovala som, či by potreboval už rovno psychiatrické vyšetrenie, alebo by ešte pomohli zo dve po hube. Jedinou hrozbou pre Slovensko sú jeho militaristické plány – a to mi pri nástupe vlády pripadal ako najschopnejší minister. Nuž, veľmi som sa nesekla, je zrejme všetkého schopný.

Som aj proti tomu, aby sme sa bojovou technikou zapájali do akejkoľvek „bratskej vojnovej pomoci“.

Tak si pekne tie obrovské peniaze nechajme na užitočnejšie veci.

Úprimne ďakujem, pán Harabín…

Som rada, že niekto, kto sa naozaj vyzná v problematike pokrútených paragrafov na Slovensku, má odvahu pomenovať veci nahlas. Ako píšete so svojom oznámení pre podozrenie zo spáchania úmyselných trestných činov (trestné oznámenie – § 196 Trestného poriadku) „účel nesvätí prostriedky. A už vôbec nie vtedy, ak v čase mieru sú argumentom a prostriedkom bomby…“  Plne s tým súhlasím.

Celé podanie pána Harabína nájdete na:

https://drive.google.com/file/d/1j3reepUvXMTasCFlLtX9P6axu1XeD61N/view

Záverom…

„Neexistuje žiadna cesta k mieru. Mier je cesta“ – tieto Gándhího slová cituje v úvode svojej Balady o mieri vo svojej časti tohto blogu moje najstaršie dieťa. Je to silná výpoveď o vojne, nezažila ju – a moc si prajem, aby ju ani nikdy nepoznala.

A vlci vyjú na mesiac, vojnu už cítia čoraz viac,

čakajú deň, keď príde sem.

 Viem, má rany Zem…

Hej, viem, má rany Zem. A je mi to moc ľúto…

Elena  Predná Hora, 13.11.2017

P.S.:

(Ach, áno, celú Kikinu Baladu nájdete nájdete na

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2014/09/26/balada-o-vojne-a-mieri/)

)