otvorene

Čo vonia najkrajšie – ruže, jazmín, fialky, konvalinky? Je tou najkrajšou vôňa čaju s malinovým sirupom? Vôňa vianočného stromčeka? Či medová vôňa bazového sirupu? Azda je tou najkrajšou vôňou nejaká úplne iná vôňa?

Dnes teda pouvažujem o tom, čo v živote vonia úžasne. Nie, počkajte, nie úžasne, najkrajšie.

A hej, tento blog som začala písať v sobotu. Poviem vám, prečo nakoniec vtedy nebol.

Tisíce vôní…

Ktorá z vôní je podľa vás najúžasnejšia? Je mnoho vôní, ktoré milujú mnohí – ako vôňa ruží, sladkastá, nežná. Môže byť. Alebo vôňa levandule, či rozmarínu, ja mám rada obe z tých vôní. Najviac však milujem vôňu lipy.  Sprchový gel s vôňou čiernych ríbezlí. Dodnes plačem za kúpeľovou penou Savana (používala som ju aj na navoňanie perín) – ak tak naozaj vonia savana – je to miesto môjho srdca.

Krásna vôňa domova…

Ako vonia váš domov? Čo poviete na medovú vôňu práve vareného bazového sirupu, ktorá sa tiahne celým bytom? Mne nádherne rozvoniava aj horúci, horúci, horúci čaj s malinovým sirupom, vdychujem jeho vôňu a pomaly si z neho upíjam, ale to sa pre mňa spája aj s chvíľou pokoja a pohody.

Vôňu v prepojení s chuťou asociujem aj pri agátoch – agátový sirup je to najúžasnejšie, čo som kedy ochutnala. Určite, určite, určite by som mala v záhrade zasadený agát, kebyže mám záhradu. Robila by som agátový domáci sirup, ach… Agátový a dulový stromček – tak to boli moje vysnívané darčeky top 1 – moc som túžila také stromčeky mať v kvetináčoch na balkóne. A k tomu ten gaštan s ružovými kvetmi z parku v Rimavskej Sobote.

Takže áno, niekedy sa nám úžasná vôňa spája s chuťou, alebo aj s komplexným pocitom, či so spomienkou. Pripomína vôňu domova. A tak nám potom môže úžasne rozvoniavať chlieb vo vajíčku, lebo, no lebo…

Azda je tou najkrajšou vôňou úplne iná vôňa?

Vôňa Vianoc…

Vôňa vianočného stromčeka? No kto by ju nemiloval? Vôňa živého vianočného stromčeka, chcela som napísať – ibaže on už po odrezaní a odnesení z lesa nie je živý. Zomrie kvôli našim Vianociam – a tak my doma už celé roky máme stromček umelý. Do vázy nalámem vetvičky borovice, jedle, smreka a tuje, ktoré byt nádherne prevoňajú.

Prezradím vám ešte jednu vec v súvislosti s vôňou a mojim vianočnením – keď sa mi vynoria v spomienkach Vianoce môjho detstva, v predvianočnom čase sa nimi tiahne nenapodobiteľná sladká vôňa – na skriniach v spálni aj v obývačke sa tiahne žltooranžový pás pre mňa typického vianočného ovocia – dulí a hurmikak. Čakával tam s nami na Vianoce už mesiac dopredu. Dule mi teraz v čase Vianoc moc chýbajú – a ak som vyššie spomenula ako jeden z mojich vysnívaných darčekov stromček dule, tak áno, dule mi teraz na Vianoce moc chýbajú. Hurmikaky ma verne sprevádzajú v čase vianočnenia dodnes, určite ich kvôli mne Tesco toľko objednáva, mám ich moc rada – aj na chlieb s maslom si ich pokojne nakrájam.

Buď ako Nikolka…

Prezradím vám – tento blog som začala písať v sobotu. Ktorási z mojich dcér si všimla, že píšem  – Buď ako Nikolka… – a hromadne ma v tej chvíli brzdili, že to určite nemám použiť, lebo sa mi všetci budú smiať. To predsa všetci používajú v inom význame.

No dobre, deti. Som Vodnár – rebel, a som autentická, reči o tom, ako sa niečo má správne robiť, pretože tak to robia iní, si síce vypočujem, no… (dokiaľ nedostanem rozum, riadim sa vlastnou hlavou, tak). Takže – milí čitatelia, je mi jedno ako nálepkujete „nikoly“, ja si myslím, že ak niekto nálepkuje iných ľudí posmeškami, tak je to vizitkou hlavne jeho samého. Preto teraz búram jeden mýtus „internetového nikolovania“ (a ak si ho zbúrate v tejto chvíli i vy osobne, sľubujem, že vám dnes zbúram ešte jeden mýtus).

Pretože moja Nikolka rozhodne nenosí supermódne vychytávky, na nič sa nehrá – a je to veľmi milé dievča. Nemôžem vám napísať, odkiaľ sa poznáme, ale poznám ju dlhé roky. Teraz ju stretávam už len niekedy, keď skoro ráno prichádzam alebo čakám popoludní na autobus, ona sa chodí často poprechádzať po buske. Príde ku mne a objíme ma – „aký máš dnes deň“? Má schopnosť vycítiť už z diaľky náladu – „si dnes smutná, však?“

Je pre mňa živým príkladom toho, že veľkosť človeka sa meria oveľa viac jeho srdcom, ako intelektom.

Ach, pár rokov dozadu, keď som raz povedala mojim dcéram, ako sa mi páči Nikolkin záujem o moje pocity, moje recesistky vydržali celý týždeň, keď stáli na autobusovej zastávke a ja som prichádzala, už z diaľky na mňa pokrikovať „aký máš dnes deň, mamička“?

Humor máme skrátka hlboko pod kožou. Ach, áno, humor – a tá jeho sladko korenistá vôňa… Ale i tak to nie je za mňa tá naj… vôňa na svete.

Záverom…

A že ste zvedaví aká je tá pre mňa naozaj najkrajšia vôňa na svete?

Vôňa ľudskosti…  Človečina…

Sú to ľudia ako svätojánske mušky – „je živá a svieti…“ – vnímame krehkosť ich prítomnosti, rozžiaria zakaždým malé svetielka v našom srdci…

Hej, je to taký zvláštny parfum  – tá človečina, nekúpite ju v žiadnej parfumérii. No ak ňou človek rozvoniava, je to tá najkrajšia vôňa na svete…

Elena   Predná Hora, 23.11.2017