otvorene

Aký je čas srdca? Je to dôležitá otázka, vlastne až keď si na ňu sami pravdivo zodpovieme, prenikneme do jej podstaty, pochopíme a pomôže nám spraviť vykročiť dopredu. Mnohí si pod časom srdca predstavia svojho pravého partnera, vysnívaného „princa“ či „princeznú“ – tak k tomu niečo dodám.  A sľúbila som včera zbúrať ešte jeden mýtus.

O tom bude môj dnešný  blog.

Čas srdca…

Čo to znamená „čas srdca“? Je to čas zamilovanosti? Čas vzťahového hľadania, či blúdenia? Alebo čas „zámok a kľúč“, kedy viete, že to je tá „z toho vášho rebra“ – a ste v tej správnej verzii sveta? A možno je to najskôr čas, kedy konečne máme radi naozaj sami seba, presne takých, akí sme – a nepredstierame nič pred sebou, ani pred inými. Čas, keď kráčame životne zmúdrení – láskaví, súcitní, schopní niesť zodpovednosť – pretože až vtedy vieme naozaj vykročiť k iným. Až vtedy môže do nášho života vstúpiť pravý partner, s ktorým dokážeme robiť veci väčšie než aké dokážeme robiť každý sám. Čas srdca v štádiu napĺňania životného poslania znamená kráčať životom so srdcom na dlani, a svietiť ním na cestu sebe aj iným.

Ako sa búrajú ilúzie…

Čas srdca je čas konca falošných hier – našich vlastných, aj tých ostatných.

Život nás kadečo naučí. Ukáže nám nezmyselnosť kadejakých ilúzií, ktoré sme si vytvárali. Pretože v živote často putujeme ruka v ruke s ilúziami o tom, ako by to v živote malo byť. Možno ich do nás vložili v priebehu výchovy v rodine, možno sme si ich naskladali sami svojimi hodnotami a videním sveta, ktovie…

Ja som teda mala ilúzie riadne – že v živote nikdy nesmieme ubližovať iným ľuďom. Že vždy chránime deti a zvieratá, máme úctu ku starším ľuďom. Že poctivo pracujeme a zo všetkých síl sa staráme o svoju rodinu – lebo je podľa mňa tým najcennejším, čo v živote máme. Že sa správame vo vzťahoch zodpovedne, čestne. Naozaj som sa snažila podľa toho ísť – a bola som presvedčená, že to my všetci. Nie je to tak.

Čas srdca znamená nebáť sa kráčať bez ilúzií, pretože ozajstnosť – nás samých, tých okolo nás, aj sveta ako takého – je lepšia. Nie je o slabosti iluzívnej dôverčivosti, ale o našej sile, jasnom poznaní, komu v živote možno – a komu nemožno – veriť.

Niekedy nájdete princa…

Hej, sľúbila som vám dnes zbúranie ešte jednej ilúzie – plním sľub. Prezradím zasa niečo z tej mojej ešte stále len rozpísanej knihy o vzťahových ilúziách – tzv. „hľadaní pravého princa“.

No tak to nie je nič ťažké – princa alebo princeznú môžete nájsť aj dnes rýchlo a ľahko, nezrelé a problémové osobnosti sa do týchto rolí často štylizujú. Prezentujú tým podľa svojho názoru vlastnú veľkoleposť, jedinečnosť a výnimočnosť. Nájsť nejakého princa znamená, že namiesto nadšenia z úžasného daru života treba v takej situácii utekať rýchlejšie, než keby ste videli draka. Obvykle všetky tie veľkolepé (Česi majú krásny pojem „nabubrelé“) pomenovania totiž signalizujú jediné – nezrelé, egocentrické a bezohľadné správanie, bez zodpovednosti voči iným.

Na rovinu – aj hľadanie akéhokoľvek princa svedčí o nezrelosti, rovnako ako predstava, že my sme princezné. Zrelý človek v dospelosti má dostatok zdravého sebavedomia na to, aby nemusel túžiť po vlastnej „princeznovskej či princovskej“ výnimočnosti, lebo si svoju vlastnú jedinečnosť dostatočne uvedomuje, a nemá potrebu si ju dávať od nikoho potvrdzovať. Nepotrebuje ani iným dokazovať svoju cenu, preto nevykrikuje do celého sveta, že je úžasný. Už toto samé osebe je nezrelá predstava, a tak ťažko pri nej očakávať zrelú voľbu partnera.

Dospelá zrelá žena chce byť obyčajnou partnerkou „do koča i do voza“, t. j. do pohody aj do nepohody. Cení si normálny život, taký všedný, každodenný, a nemusí pred ním utekať do extrémneho správania. Dokáže žiť v realite, nenudí sa v nej, pretože dokáže žiť dostatočne bohatým životom. Nepotrebuje od nikoho, aby ju zachraňoval, ani vyslobodzoval (z čoho aj .- zo života, či z problémov, do ktorých sa dostáva svojou nezrelosťou?). A rovnako chce potom zrelého chlapa pre každodenný, obyčajný život, ktorý dokáže s ňou spoločne bežné dni zdieľať, t. j. stáť pri nej v dobrom aj zlom, bude spolu s ňou niečo spoločne budovať a spoločne rásť, podporovať sa vzájomne v ťažkých chvíľach – a nie princa, ani kráľa, ani chlapca, čo by s ním robila? Samozrejme, za predpokladu jej dostatočnej zrelosti a schopnosti žiť normálny, každodenný  bežný život si žena uvedomí, že pre šťastný život potrebuje a chce namiesto princa radšej obyčajného Jana, ktorý namiesto vzletných rečí dokáže pritĺcť klinec do steny a porýľovať záhradku.

V rozprávke sa ku tomu pravému životnému šťastiu v živote dostal Jano, nie princ, ani kráľ. Nečítame skrátka poriadne rozprávky…

Čo princezná? Kráľovná…

Určite ste videli Mrázika, však? Prezradím vám, že zakaždým, keď sa stretnem u dospelej ženy „s princeznovaním“ žiada sa mi s úsmevom dodať „nie princezná. Kráľovná“ – a ešte „čau, Marfa“.

Podľa toho to aj obvykle dopadne. Buď „princezná“ nájde „princa“ rovnako nezrelého ako je sama, alebo partnera zrelého, ktorý keď pochopí o čo ide, uteká čo mu nohy stačia. Nájsť toho pravého partnera je ako „zámok a kľúč“ – ak chceme stretnúť partnera, ktorý je zrelý, životne múdry a spoľahlivý, potom sami musíme získať životnú stabilitu a zmúdrieť, inak k nám taký partner nezapadne.

O pravom partnerstve sa popísalo kadečo, myslím, že mnoho aj nesprávne a zavádzajúco. (Ak  chcete čítať o pravom partnerstve viac, mne je najviac blízky tento pohľad – http://www.ezopress.sk/2014/10/jak-najit-praveho-partnera-iv/.)

Vzťah s pravým partnerom je o tom, že sa stretli dvaja životne múdri a zrelí ľudia, preto to tak často v živote nevychádza, lebo v tej zrelosti sami akosi pokrivkávame – namiesto toho, aby sme sa snažili dozrievať, tak dookola hľadáme dokonalých partnerov či partnerky. Vtedy ten pravý partner jednoducho len prejde popri nás, odíde, lebo vie, že sme to všetko zasa raz nepochopili…

Ako (ne)vieme správne hľadať…

Pretože áno, každý z nás pravého, takého „z toho môjho rebra“ partnera má. Vzťah je ako zámok a kľúč  – alebo „ako hodinky“, presnejšie – tam musia zapadnúť do seba všetky kolieska, ak niektoré z nich nefunguje správne, hodinky nepôjdu a neplníte pravé životné poslanie.

Prezradím vám, ako ho nájdeme, toho svojho pravého životného partnera? Je to jednoduché – je s nami vždy komplementárny navonok a zladený vnútorne, presne opačne ako u všetkých tých ostatných, nepravých (nazvite ich ako chcete  – karmickí, osudoví, neviemakí…), tí môžu s nami byť navonok zladení, ale vždy sú niečím vnútorne polaritní. Ukazujú nám ako zrkadlá, čo nám ešte chýba v práci na sebe. Až v čase, keď kráčame životom zmúdrení – láskaví, súcitní, schopní niesť zodpovednosť a  pokorní, hlavne pokorní – vtedy môže do nášho života vstúpiť pravý partner.

Jediný človek, ktorý je s nami polaritný navonok a harmonický vnútorne, je náš pravý partner – práve preto sa o takom vzťahu hovorí, že je harmonický, a preto len s ním môžeme plniť veľké životné poslanie. Život nás k nemu vedie v čase, keď kráčame životne zmúdrení – láskaví, súcitní, schopní niesť zodpovednosť. Pomáha nám ho uvidieť tým, že nám jeho komplementárnosť ukazuje v koincidenciách – zrkadlí nejako jeho polaritu, to len my nie sme pozorní. Ako zámok a kľúč, mesiac a slnko,…

Záverom…

No a čo iného by som vám v závere dnešného blogu dala, ako tú najúžasnejšiu pieseň o pravej láske, aj s rovnako úžasným videom… To moja najsrdcovka, akurát že ja ju teraz počúvam úplne neromanticky, pri robení powerpointov z mojich dvoch prác na budúcotýždňovú konferenciu.

Sarah Brightman – Scarborough Fair LOTR Lord of the Ring Ode to Arwen Aragorn

https://www.youtube.com/watch?v=cgF-Jjxrp0s

Elena  Blava, 24.11.2017

P. S.: Veru, konečne v Blave, už som mala pocit, že tu tento raz ani nedocestujem. Všetky regia obsadené, tuším polovica BB sa dnes vybrala busmi do Blavy…