otvorene

Ako ste iste pochopili z názvu, pán generálny prokurátor, dnes práve Vám venujem niekoľko slov v mojom dnešnom blogu. Vám, a bordelu, ktorý vládne v Slovenskej republike v zdravotníctve.

Poviem Vám pár slov aj o potrebe mať rovnováhu dobra a zla v spoločnosti.

Takže v tejto chvíli už všetci viete, čo bude v mojom dnešnom blogu. Možno rozumiete, že by som rada písala o Vianociach, rozfukovala z dlane zlatisté hviezdičky adventného radostnenia a pokoja v duši, dala by som vám sem dnes ďalšiu z mojich rozprávok.

Kajkin večerný telefonát to zmenil. Polovicu mojej dnešnej noci som venovala písaniu listu prokurátorovi, dnešného blogu a aj ďalších vecí. Hej, dnes kopem za obete.

Pán generálny prokurátor, pohovorme si verejne…

Viete si predstaviť úradníka v banke, ktorý by firmu okradol, ale ďalej by tam po celé roky pracoval, až kým ho právoplatne neodsúdia? Že si to neviete predstaviť?

A čo by ste povedali na hasiča, ktorý by podpálil dom – chodil by potom s kolektívom kolegov ku požiarom hasiť až do právoplatnosti rozsudku? To sotva, však?

Rovnako by ďalej v ňou okradnutej firme neúčtovala účtovníčka, ktorá by prešafárila peniaze. Nepredávala by v obchode predavačka – zlodejka. Neučil by učiteľ, ktorý by zbil v škole žiaka. Ani šofér by nešoféroval, keby havaroval s autobusom.

Tak prečo potom v SR nie je doriešená legislatíva v zdravotníctve, ktorá by aspoň po pochybenie potvrdzujúcom závere Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pochybení (ide o odbornú inštitúciu, s kompetenciou vydávať vo veci odborné stanoviská!!!) doriešila, aby páchateľ – zdravotník, ktorý zavinil smrť dieťaťa, nemohol ďalej svojim preukázateľne neodborným a nezodpovedným prístupom  ohrozovať životy ďalších detí po celé mesiace či roky počas súdnych ťahaníc o vine a treste.

Pán generálny prokurátor…

Ja Vás upozorňujem, že obete pochybení lekárov sú dlhodobo zo strany tohto štátu vystavené diskriminačnej situácii, kedy majú menej práv ako samotný páchateľ – a to vo viacerých oblastiach v rámci trestného stíhania, aj samotného súdneho procesu.

Zároveň poukazujem na skutočnosť, že napriek závažným pochybeniam s následkom smrti dieťaťa, ani jediný lekár doteraz nebol v tomto štáte odsúdený nepodmienečne. Je to smutná vizitka spravodlivosti v tomto štáte.

Pán generálny prokurátor…

Chceli by ste byť mamou mŕtveho dieťaťa? Ja ňou som vinou bývalej lekárky revúckej nemocnice. Tá bola len podmienečne odsúdená, no vzhľadom na jej vek trest pre ňu nemal žiadny sankčný charakter – a ja Vás žiadam, aby ste sa dôsledne pozreli na ten rozsudok vo veci môjho syna, pretože toto bude jedna z vecí, za ktorú Slovenskú republiku žalujem – v prípade zavinenia smrti môjho syna nebolo pri rozsudku brané do úvahy, že šlo o dieťa, a špecificky o osobu s postihnutím, t. j. dvojnásobne zraniteľnú obeť. Boli porušené práva môjho dieťaťa.

Alebo by ste chceli byť starou mamou mŕtveho dieťaťa? Kajka je ňou vinou zdravotníkov nitrianskej nemocnice. Jej trojročný vnuk tiež zomrel v dôsledku ich zavinenia. V utorok by mal štyri roky. A práve zajtra v mojom blogu uverejním jej otvorený list prezidentovi aj premiérovi tohto štátu, ktorý chráni viac práva páchateľov ako ich obetí.

Predpokladám, že už viete, že som osoba, ktorá ide žalovať Slovenskú republiku za jej prístup voči obetiam pochybení lekárov, aj za postup v prípade smrti môjho jediného syna. Ak ste to ešte nevedeli, tak Vám to práve teraz takto verejne oznamujem.

Vyzývam Vás, pán generálny prokurátor…

Vyjadrite sa verejne, jasne, a na rovinu. Ste, alebo nie ste, ochotný bezodkladne konať v prospech obetí pochybení lekárov, ktoré v tomto štáte trpia dlhodobo sekundárnou traumatizáciou z prístupu páchateľov po čine, aj z prístupu štátu voči nim, sú z jeho strany vystavené systémovému týraniu. Je Vám, predpokladám, zrejmé, že dôkazov o tomto verejne prezentovanom tvrdení mám na základe toho, čo som prežila pri riešení vinníkov smrti môjho dieťaťa, pre medzinárodný súd dostatok.

Vyzývam Vás verejne, aby ste bezodkladne konali aj voči tým, ktorí z titulu svojej funkcie mali konať a nekonali, mali zostaviť legislatívu na ochranu verejnosti voči lekárom, ktorý pochybili. Pretože svojou dlhodobou nečinnosťou vo veci – napriek mojim upozorneniam príslušných štátnych inštitúcií – podľa mňa naďalej vystavujú verejnosť ohrozeniu zdravia a života. Ja sama som na situáciu popísaného rizika verejného ohrozenia života a zdravia ďalších detí poukázala ministrovi zdravotníctva SR. Doteraz napriek tomu v SR neexistuje legislatíva, ktorá by takýmto situáciám zabránila.

Rovnako poukazujem na diskriminačný charakter aktuálne platnej legislatívy – nedávno schváleného zákona na pomoc obetiam trestných činov, tento zákon v aktuálnom znení diskriminuje obete pochybení lekárov.

Žiadam Vás preto o písomné stanovisko vo veci, na ktorú Vás upozorňujem.

Pán generálny prokurátor!

Chceli by ste byť mamou mŕtveho dieťaťa? Ja som. Alebo starou mamou mŕtveho dieťaťa? Kajka je. A celý rad ďalších rodičov, ktorí prišli o dieťa, či ďalších ľudí, ktorí v dôsledku závažnej chyby lekárov prišli o svojich blízkych v tomto štáte, sa k nám pridá.

Nebudeme donekonečna mlčať, ani donekonečna márne prosiť tento štát o spravodlivosť. Verím, že oslovené medzinárodné inštitúcie spravodlivo zvážia neúnosnosť našej situácie a diskriminačný charakter postavenia obetí v porovnaní s páchateľmi v Slovenskej republike.

Záverom…

V spoločnosti sa musí uchovať rovnováha dobra a zla.

Ak sa misky váh prikláňajú dlhodobo na stranu zla, nespravodlivosti, ak páchatelia nie sú primerane trestaní za svoje skutky, ak všetky dopady ich činov namiesto nich nesú ich obete, tak potom spoločnosť morálne upadá.

Vo vyspelých krajinách musia lekári za svoje činy, ktorými devastujú životy iných ľudí, niesť zodpovednosť. Je nutné, aby aj táto spoločnosť začala lekárov za závažné pochybenia, pri ktorých zomierajú naše deti, konečne spravodlivo trestať. To oni sami musia niesť dôsledky svojich činov.

Inak mŕtvych detí, ktorých smrť lekári zavinili, bude v tejto spoločnosti len pribúdať.

Elena   Blava, 10.12.2017

P.S.: Tento list, Vám, pán generálny prokurátor zasielam aj poštou, takže naň zaslanú odpoveď následne uverejním.