otvorene

Drak vzlieta na bralo, vysoko, vysoko, díva sa na svet rozprestierajúci sa tam kdesi, jeho dych blčí plameňom, a do diaľky sa nesie vietor, spôsobený mávaním jeho krídel. Možno presne takého draka by som dnes potrebovala.

Alebo žeby skôr fénixa, ktorý svojimi slzami hojí rany? Krucinál, naplakal by sa dnes pri mne.

Hej, zlý deň to bol. Dám k nemu pár slov.

Skutočne som začala pochybovať, či platí Gaussova krivka…

V populácii by malo byť veľké percento ľudí s aspoň priemernou inteligenciou. Niekedy pochybujem o tom, či to platí i na Slovensku. Pseudointeligentov neprevychovávam, ale dnes som vyštartovala. Jednu diskutérku som oslovila dokonca zlatko – čo u mňa svedčí o vysokom stupni nahnevanosti. A istého diskutéra by som najradšej kopla do nemenovanej časti tela tak, že by na diskusiu so mnou dlho, dlho spomínal. Keďže v živote doteraz som ešte nikoho neudrela ani nekopla, mohol by sa vďaka tomu cítiť výnimočne – v ničom inom na to zjavne nemá. Tak teraz už viete, že som naozaj naštvaná.

Stlmím dračí dych – ak som pred časom v mojom blogu napísala, že ľudia, ktorí sa v niečom nevyznajú, mali by radšej párať svetre či robiť niečo podobné namiesto toho ich tárania, tak  to v plnom rozsahu platí.

Prečo milujem ľudí s postihnutím…

Sú úžasní – spontánni a úprimní, dokážu  sa nepredstierane radovať, na nič sa nehrajú. Ich pohľad na svet je skutočne krásny. Sú citliví, nikdy vedome neubližujú. Uchovajú si čistú dušu dieťaťa po celý život. Bývajú v tomto svete často bezbranní oproti kadejakým indivíduám, ktoré sa cítia nadradene, a hrajú sa na inteligentných – žiaľ, len sa hrajú.

Múdry človek vie, že hodnota života človeka nezávisí od výšky jeho IQ. Tento svet mal priveľa anetických psychopatov s vysokým IQ, zločincov bez morálnych zábran. A našťastie aj dosť rozumovo jednoduchších, no hlboko láskavých ľudí, ktorí sa s vami podelia aj o to posledné úprimne a nezištne. Mnoho ľudí, ktorí sú na vozíčku, alebo sú ťažko imobilní, ležiaci, by mohli byť podaktorým zdravým príkladom v prístupe ku životu a jeho zmysluplnosti.  Musím sa hodne mierniť, aby som nenapísala niečo ostré o porovnaní kvality života dieťaťa s postihnutím a alkoholika, kriminálnika, či trebárs promiskuitnej ženskej… Náš pohľad na kvalitu života môže byť naozaj rozdielny.

Ľudia majú o inteligencii predstavy hodne skreslené. A tak vám prezradím, že u autistov sú ostrovčeky nadanosti, ktorými predčia mnohonásobne ľudí s bežnou inteligenciou. Volá sa to savantizmus – a to, čo dokážu tí ľudia, nedokáže nikto z nás. Toľko k výkonovej zložke inteligencie v oblasti rozumovej. Potom je aj inteligencia emocionálna, ktorú by mal mať každý z nás, ale niekedy o tom poznatku silne pochybujem.

A pripomínam  –  jeden z najgeniálnejších mozgov tejto planéty, profesor Steven Hawking, je na vozíčku a má ťažké telesné postihnutie.

Záverom…

Ak niekto kladie otázku, či má zmysel život človeka s postihnutím, nuž na to vám môžem s čistým svedomím odpovedať, že má. Mňa môj syn naučil najviac zo všetkých ľudí na svete  – o láske, o pokore, o trpezlivosti, o vytrvalosti, o úcte ku Životu, aj o nádeji. Naučil  ma vidieť pravé životné hodnoty, a vážiť si v živote ľudí, ktorí stoja za to.

Vy, ktorým som dnes osobne k tej diskusii na istom serveri napísala môj koment, medzi nich zjavne nepatríte.

Elena   Predná Hora, 29.1.2018

P.S.: Nemám tu draka, ani fénixa, ale môjho obľúbeného Anjela pre Emily som ešte do knižnice nevrátila, a tak som ho zasa raz na čítanie vytiahla.

Áno, áno, áno, presne takého anjela s pár láskavými útešnými slovami v tejto chvíli potrebujem.