Zázračný čas detstva – kto z nás by naň občas nezaspomínal? A kto by neprial bezpečné a šťastné detstvo všetkým mláďatám – ľudským aj zvieracím?
Dnes ku zajtrajšiemu Dňu detí. Úprimne a s láskou.
Detičky ľudí, škovránky v Božom poli…
Rúfus, pravdaže, Modlitba za dieťa. Má o deťoch a detstve mnoho krásneho. Vo svojich Rozprávkach sa prihovára dieťaťu v nás, burcuje ho zo spánku. Hej, cez hranicu času, vo svojich básňach je stále tu.
No dobre, dám nejakú báseň i ja…
Je báseň vzácny hosť,
málom moc dáva,
na lúke spomienok vyrastá tráva,
kvety v nej voňajú, farbami hrajú,
v deň keď čas zaželá „adiós“ máju.
Krehkosti detstva zas hold vzdávať beží,
v spomienke na ten čas každý je svieži,
úsmev ho rozžiari, zas v dobro verí,
úprimnosť, lásku, a svet je celý
čistý a krásny, zlatisto žiari.
Bezbranných mláďat čas, života jari…
Detstvo…
V básni som tematicky uhla k spomienkam na detstvo.
Čas detstva…
Nesieme ho vo svojom srdci, radostný a krehký, plný úžasných dobrodružstiev. Každý z nás to zažil – tú dychtivú radosť, nekonečné snívanie a pochabé nápady, ktoré sme uskutočňovali. A občas spomienky na ten čas vytiahneme…
Hm, aká je vaša najkrajšia spomienka z detstva?
Písať o deťoch…
Písať o deťoch a krehkosti mláďat nie je jednoduché – a už vôbec v situácii, kedy uvádza Unicef v štatistike knihy Ohrozené detstvo z roku 2005, že viac ako polovica detí sveta nemá detstvo. Každé piate dieťa nemá pitnú vodu, každú šieste trpí hladom, každé siedme nemá prístup ku zdravotnej starostlivosti. Polovica civilných obetí vojny sú deti. Veríte tomu, že sa situácia za tých 13 rokov zmenila k lepšiemu? Ja nie.
Úprimne, myslím, si, že toto desivé číslo je v skutočnosti ešte vyššie. Nejde len o vojnu a biedu, ale aj o nepohodu, ktorá často dopadá na deti v rodinách, alebo v školách.
A keď hovorím o deťoch, poviem i pár slov k učiteľom. Rodičov milujeme, nech sú hocijakí. Učiteľa vkladáme do svojho srdca, len ak dáva do práce s deťmi svoje srdce.
Prezradím vám niečo – rada chodievam na oslavy výročia škôl. Na tie oslavy pozývajú aj bývalých učiteľov a je krásne vidieť, ako si obzerajú tie zmeny, ktorými „ich škola“ v čase prešla. Počúvať ich spomienky. Je pre mňa dojímavé vnímať to generačné posolstvo. Ach, hej, aj zajtra dopoludnia som pozvaná na takú oslavu výročia jednej školy.
Mám rada deti…
Ich dôverčivý a ničím nepokrivený pohľad na svet, ich spontánnosť, ich úprimnosť. Jedna z vecí, ktoré som sa snažila uchovať si v živote, je detský pohľad na svet, ktorý vníma jeho zázračnosť.
Keďže sme v blogu Úsmev, tak niečo z toho radostnejšieho dám.
Pracovne – pred časom dievčatko na otázku „áno, a aké iné farby ešte poznáš?“ povedalo „ryšavú, ako Tvoje vlasy…“ Čo už.
Záverom…
Naozaj úprimne a z celého srdca prajem všetkým deťom radostné a pokojné detstvo, v bezpečí a láske. Nielen ľudským mláďatám, všetkým mláďatám to želám…
A Zemi prajem s láskou a úctou uzdravenie.
Elena Predná Hora, 31.5.2018
P.S.:
Ja vlastne na tú zázračnosť verím dodnes. Aby nie. Bytom v tejto chvíli medovo rozvoniava bazový džem a včera pri zbieraní bazy naň som položila otázku sebe, či Bohu, ani neviem – že čo ma čaká. A odpoveď bola rýchlejšia ako som čakala…
Tak ich posielam pre šťastie aj vám…
Áno, obrázky sú moje – a včerajšie…
Celá debata | RSS tejto debaty