otvorene

Nuž, odhalila nám kadečo pani poslankyňa. Hlavne to, čo ani pôvodne určite neplánovala. Čo všetko, o tom dám dnes pár slov – priznávam rovno, že pôjde o light-light-light verziu.

K niektorým veciam sa skutočne radšej nevyjadrujem – iba toľko, že každý z nás sa svojimi krokmi prezentuje veľmi jasne, a každým svojim krokom zanechávame za sebou stopu, vypovedajúcu zreteľne o tom, kto tu kráčal…

Pani poslankyňa…

„Od pani poslankyne možno čakať skutočne kadečo“ –  to som si povedala ako človek i odborník už po jej predvolebnej kampani so stiahnutými nohavičkami. Drahá pani poslankyňa, volá sa to spodná bielizeň, lebo sa to nosí pod oblečením – a v civilizovanej spoločnosti sa rozhodne nepretŕča. Žena, ktorá sa prezentuje týmto spôsobom, vysiela signály nie adekvátne dôstojnosti postavenia poslanca nejakej krajiny, dokonca ani Slovenska nie.

Nebola som preto prekvapená jej minišatami v parlamente, ani jej fotením sa s maketou Georga Clooneyho, ani zvečnením svojho straníckeho šéfa pri „tajnej voľbe“. Prekvapila ma aspoň trochu pri jej výroku na adresu tých  „ťuťmákov“, ktorými podľa médií označila ľudí pracujúcich za žobrácke slovenské mzdy. Ale keď som si prečítala jej životopis a pár článkov, prezentujúcich jej súkromie, prestalo ma to udivovať.

Pani poslankyňa robila obetavo prieskum v tomto čase, kedy väčšina poslancov sladko dovolenkuje…

Je dokonca obetavejšia, ako by ste si mysleli – nielenže sama sa vybrala odhaliť závoj tajomstva na reálnej práci lekárov, ale i nám sa ho pokúsila sprostredkovať. Škoda len, že namiesto odborného popisu ich problémov v praxi a názorov, či odborného vystúpenia o problematike, tak robila formou selfíe.

Nebudem zoširoka analyzovať, o čom u človeka svedčí kŕčovité robenie selfie za každú cenu kade-tade. Pre mňa takéto exhibovanie človeka svedčí o nedostatku sebaúcty, znedôveryhodňuje ju však v mojich očiach ešte viac neschopnosť priznať si chybu – namiesto toho útočí na tých, ktorí sa ju opovážili kritizovať.

Zamerala sa na pochopenie života lekárov priamo na operačnej sále počas operácie…

Problémy lekárov a zdravotníctva nám pani poslankyňa tým selfíčkom zdanlivo neodhalila. V skutočnosti nám ním ukázala morálne bahno, v ktorom sa zdravotníctvo na Slovensku plahočí.

Lebo nie je v súlade s etikou lekára v správaní voči pacientov umožniť počas operácie vstup cudzej osobe. Neviem, či to schválil primár oddelenia, riaditeľ nemocnice, alebo kto vlastne – ale tento prípad ukazuje, že je nutné doplniť legislatívu v tejto oblasti. Môže vôbec dať cudzej osobe na takýto vstup k operačnému zákroku súhlas bez súhlasu operovaného pacienta i samotný riaditeľ zariadenia? Podľa mňa nie – lebo ak niekto nie je zamestnancom nemocnice, ktorý sa má podieľa na operačnom zákroku, nemá v operačnej sále čo hľadať. Predpokladám, že takáto pochybná prax vedie ku zvýšenému výskytu nemocničných nákaz, o ktorých som v mojom blogu opakovane písala – a vedú ku problémov v liečebnom procese u pacientov, neraz i ku ich úmrtiu. Zdravotný preukaz potrebujete i na prácu v predajni potravín, a na operačnú sálu môže u nás vliezť hocikto?

Druhá stránka je pracovnoprávna – aký status má pani poslankyňa na zdravotníckom pracovisku – ako stážista sa v rámci praxe označuje študent či absolvent medicíny, to pani poslankyňa v žiadnom prípade nie je. Ako je to s výkonom činnosti tejto stážistky – čo tam vlastne robí okrem posedávania ako diváčka na operačnej sále? Snáď nechodí po vizitách a nenačúva informácie o zdravotnom stave pacientov? Je dôležité, aby boli práva pacientov v tomto štáte náležite chránené – a nemohol ich hocikto porušil podľa ľubovôle – lebo ja vstup cudzej osoby na sálu počas operácie za ich porušenie pokladám. Navyše osoby rozosielajúcej selfie – nie je náhodou súčasťou platnej zdravotníckej legislatívy zákaz nosiť mobily na operačnú sálu? Stážista a akýkoľvek praktikant musí mať podpísanú slušnú hŕbku dokumentov z oblasti BOZP, GDPR a jasne vymedzený prístup a kompetencie. To sa nám v nejakom zatiaľ nemenovanom štátnom zdravotníckom zariadení dva mesiace má potĺkať osoba bez zdravotníckej kvalifikácie, s nejasnou činnosťou „spoznávať život lekárov“? Kto garantuje pacientom, že ich práva pani poslankyňa neporuší?

V istom uhle pohľadu to môže byť i nelegálka ako vyšitá. Čo na takýchto „stážistov“ povie inšpektorát práce?

Nuž, a čo na to GDPR? Dostane nemocnica za porušenie ochrany osobných údajov pokutu? Lebo podľa mňa je jedno, či bez vášho súhlasu odfotia a rozosielajú, verejne prezentujú vašu hlavu, zadok, alebo pri operácii rozrezané brucho. Dal súhlas pacient s týmto prizvaním cudzej osoby na sálu, ktorá nemá nič spoločné s odbornosťou a fotí ho počas operácie? Dal súhlas s rozosielaním fotiek z jeho operačného výkonu? A aj súhlas s tým, aby referovala verejnosti o jeho diagnóze?

Som zvedavá, či médiá oslovili vo veci ministerku zdravotníctva, nech sa k problému vyjadrí verejne…

Nuž, musím povedať, že média sa mýlia – nielen SNS sa to nepáči, nám všetkým by sa to nemalo páčiť – aj ja proti takémuto chápaniu poslaneckej činnosti v zdravotníctve namietam verejne.

Záverom…

Nie, myslím, že samotná pani poslankyňa by si toľko mojej pozornosti nezaslúžila – keby nie práva pacientov, ktoré sú takto porušované.

Oveľa viac ako ona sama ma za srdce chytilo  5-ročné dievčatko, ktoré zomrelo včera v Medzilaborciach. Zatiaľ nie je jasná príčina, ale jasné už teraz je, že zomieralo bez svojej mamy, ktorá je vo väzení na sedem mesiacov, nakoľko načierno brala elektrinu. Čo je to za štát, lumpov za miliardy nikto nestíha…

Nie, podľa mňa deti by nemali zomierať. Ale ak už sa to stane, mali by mať nablízku svoju mamu. Dúfam, že tú mamu aspoň na pohreb dcérke pustia…

Elena  2.8.2018