Slová o svete 7. – Láskavci. . .

 

Svet často zachytáva príbehy neznámych hrdinov a vizionárov, ktorí chcú svet zmeniť k lepšiemu a robia úžasné veci – podľa mňa aj láskavci kráčajú ticho a nenápadne týmto chodníčkom „dobra pre svet“.

Dnes vám poviem pár slov o ľuďoch, ktorí také veci robia – ako som to sľúbila v blogu Slová o svete 5.

 

Láskavec …

Hm, poviem vám o nich tri veci.

  1. Láskavec je rastlina, mohli by sme povedať že úžitková pseudoobilnina, lebo zo semien sa vyrába múka.
  2. Láskavec je projekt, ktorý rozbehli v Česku v rámci Nadácie Karla Janečka v roku 2017 v snahe spraviť zo sveta lepšie miesto pre život. Vyhľadávajú ľudí, konajúcich nezištne dobro, pomáhajúcich a prinášajúcich radosť iným – a že ich je dosť. Moc krásne je podľa mňa, že sa do akcie zapojilo i mnoho školákov.
  3. Láskavec je človek, ktorý koná nezištne dobro, sám od seba, nečaká ocenenie, ani zisk, jednoducho robí dobro pre svet.

Láskavcom podľa bodu 3. môžeme byť kedykoľvek. Konať náhodné láskavé drobnosti, nielen pre niektorých konkrétnych ľudí – ale nezištne pre budúcnosť.

 

Láskavec kráča potichu…

Osamelý záchranár – článok pod týmto názvom priniesol magazin.centrum.sk dňa 11.8.2018. Je o mužovi, ktorý už 40 rokov – od svojich 16 rokov – vysadzuje stromy na najväčšom riečnom ostrove – bez neho by už dávno neexistoval. Ostrov rieka pomaly pohlcovala, za posledných 70 rokov sa zmenšil o polovicu – no vďaka nemu je na ňom les o rozlohe 550 hektárov, teda o dosť väčší ako newyorský Central Park s jeho 341 hektármi – a žije v ňom množstvo zvierat.

Nie, nie je jediným láskavcom…

Ďalším je Jadav Payeng sa ako tínedžer v roku 1979 rozhodol sadiť stromy a rastliny v indickej púštnej oblasti, sadil ich deň za dňom bezmála 40 rokov. Až vznikol biotop plný života, za ktorý ho oceňuje aj National Geographic. 48-ročný Ind chce sadiť stromy naďalej, až do smrti.

Aj tento príbeh je inšpiratívnyJean Giono v knihe Muž, ktorý sadil stromy opísal podobné konanie. Je to príbeh francúzskeho pastiera, sadiaceho stromy v provensálskej krajine. Mnohí si myslia, že kniha je fiktívny príbeh. V skutočnosti je inšpirovaný príbehom Ernesta Vunana z Kamerunu, ktorý pre záchranu pralesa sám vysadil vyše 200 000 stromov a slovenský filmár Michal Gálik o ňom dokonca natočil aj rovnomenný film Muž, který sází stromy (2013).

A ešte jeden inšpiračný príbeh – ďalším láskavcom je nemecký chlapec Felix Finbeiner, ktorý rozbehol v roku 2009 ako školský projekt nápad vysadiť bilión stromov do roku 2020. Nesadí ich sám, pravdaže, ale oslovil k spolupráci rôzne organizácie, nakoniec aj OSN a EÚ. Felix má teraz 19 rokov – a na konte organizácie Plant – for- the Planet je 14 miliárd vysadených stromov.

Ach, áno – nápad rozbehol na základe príbehu, ktorý našiel na internete – o kenskom aktivistovi Wangari Maathai, ktorý počas 30 rokov vysadil v  Afrike 30 miliónov stromov.

Ako vidíme – dobro sa šíri, nikdy nevieme, kde naša nezištná láskavosť zapustí korienky…

A čo u nás? Pekný príbeh priniesol časopis Nota Bene o Ľudovítovi Vaššovi, ktorý sadí stromy, ošetruje staré sady a zachraňuje staré odrody. Iný pán zasa nezištne chodí čistiť studničky, takých príbehov nájdeme viacero, ak sa pozorne zadívame okolo seba…

 

Láskavci…

Myslím, že nie je najdôležitejšie v živote robiť veľké veci, aby sme nimi ohúrili svet – oveľa viac znamená robiť obyčajné a všedné veci zo správnych dôvodov. Nie pre obdiv iných, nie pre rozmnoženie vlastného bohatstva a zisku, ale preto, lebo to tak cítim. Šíriť dobro nenápadne a nezištne, konať zmysluplne láskavo.

Hej, oveľa viac si vážim človeka v tričku so sekáča, ktorý z ohľaduplnosti k prostrediu zdvihne po niekom zo zeme smeť a hodí do koša, než nahodeného značkáča v luxusnom aute, neviemako bohatého, v neviemakom postavení. Lebo sú veci, ktoré nevyvážia žiadne peniaze na svete…

 

Záverom…

Už pár rokov sadím i ja stromy – nosím z mesta gaštany v jeseni a sadím ich kde – tu. Niečo možno vyhrabú diviaky, ale niečo z nich určite vyrastie. A kde – tu sadím jadierka z jablka, či kôstky zo sliviek, čerešní. Nie, nerobím to preto, aby som bola láskavec – nepotrebujem patriť do žiadnej skupiny. Sadím ich len tak, nech žijú. Sú veci, ktoré jednoducho pre svet treba, aby sa šírilo dobro.

Pre radosť Zemi, pre jej uzdravovanie – s láskou a úctou jej ho úprimne prajem…

 

Elena   13.8.2018

 

 

 

 

No teda 7. – Nie, toto nie je prvý apríl. . .

01.04.2026

Odchádzali sme dnes z Popradu okolo pol jednej. Popoludňajšie slnko hrialo, pozerala som zamyslene ako sa ten včera nasypaný sneh topí. Zrazu ma trhlo – za mestom som nafotila divné postavy. Prišli, konečne prišli, zakričala som radostne po chvíli ohromenia. Dobíjali sa ešte energiou z vesmírnej lode, prechádzali sa poľom a potom sa časť skupiny vrátila do lode. [...]

No teda 6. – Kto rozhoduje o Tatrách?

31.03.2026

Veru, bielobiela prednohorská krajina ma ráno nenadchla. Sneh sa sypal a fúkal podchvíľou ostrý vietor. Ceste do Tatier som sa ale nevedela vyhnúť. Pri návrate už ranný nečas pripomínal len sneh a i ten sa kde-tu topil. Azda i u nás odbelie, vzdychla som si a začítala som sa do správ o tom ako počasie kdekade Slovákov potrápilo. Tak som i ku správe o Tatrách došla. Ak ste [...]

No teda 5. – Dievčatko z Ukrajiny?

31.03.2026

Smrť detí vnímame citlivo a tak správa o úmrtí dieťaťa púta našu pozornosť mimoriadne. Správa o smrti iba 13-ročného dievčatka na Ukrajine, zabitého zlým ruským dronom, na fb putovala Facebook Pánovi čo tú správu šíril „srdce údajne pukalo“ – a i ja som mala slzy v očiach. Pravdaže len do chvíle, kedy som som si prečítala, že to hoax zasa raz [...]

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján

Pezeškiján v odkaze Američanom: Irán nie je a ani nebol hrozbou, nemá zášť voči národom

01.04.2026 23:22

Američanov vyzval, aby sa „pozreli za fasádu dezinformácií, ktoré sú súčasťou tejto agresie“ a porozprávali sa s ľuďmi, ktorí Irán navštívili.

Mikrofóny, média, TV, novinár

Agresívny útok na novinára pred súdom v Nových Zámkoch, STVR incident odsudzuje

01.04.2026 21:56

Podľa asociácie novinárov tento incident poukazuje na extrémne negatívne dôsledky polarizácie a nenávisti v slovenskej spoločnosti.

koronavírus očkovanie  vakcína

Poľsko a Rumunsko prehrali spor s Pfizerom. Za vakcíny proti covidu musia zaplatiť

01.04.2026 21:39

Varšava má zaplatiť približne 1,3 miliardy eur a Bukurešť takmer 600 miliónov eur.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3,368
Celková čítanosť: 11778455x
Priemerná čítanosť článkov: 3497x

Kategórie

Archív