otvorene

Tieto krásne slová povedala dnes primátorka mesta Revúca Eva Cireňová v príhovore pred začatím súťaže Hubertova jazda – je to 19. ročník, z toho 13.-ty krát  v meste Revúca priamo. A nepršalo nikdy doteraz. Súhlasím s ňou – hlbokú vďaku by sme za to mali cítiť…

Ránom…

Ráno tu vanul len mierny vietor, hrialo slnko a dupotali kone. Šli súťažiť. No jasné Hubertova jazda – v plnom prúde…

Oplatí sa na ňu každý rok prísť. Sme tu aj my – ja a moja najstaršia dcéra Kika, nesúrodá dvojica už na prvý pohľad. Ja v károvanej košeli, rifliach a so širákom – a la starý kovboj, ona v čiernych rifliach i bombere, v tričku s obrovským farebným Jokerom. S foťákom v ruke pôsobí tak profesionálne, že si ju plietli podaktorí s Jojkou, ktorá tam natáčala. Svetlanka uprednostnila Bachledovu dolinu – vždy túžila prejsť tým chodníkom v korunách stromov.  A Jazmínka na Hubertke jazdí – prichádzali na koňoch ráno cez kopce a pricválali len pár minút pred nástupom koní.

Ohňostroj nápadov – je vidieť, že to organizátori chystali srdcom…

Viaceré súťaže lákali najmä rodiny s deťmi – ale na súťaž o najlepší koláč bol riadny rad všetkých vekových kategórií (my s Kikou sme tak neboli, tak neviem nič bližšie), aj od gemerských guliek sa niesla vôňa (sú to knedličky plnené mletým mäsom, to my ani jedna nejeme, tak tiež neposlúžim popisom). Akurát jednu súťaž sme prešli – o najkrajšiu tekvicu – no poviem vám, nádherné a vtipné nápady tam boli.

Úžasnú výstavu domácich zvierat miestnych chovateľov každoročne v tento deň organizujú v tichom prírodnom prostredí – priamo za mojim pracoviskom.

Mestské lesy pripravili množstvo zaujímavých vecí – fotografie, parožia a kože zvierat. Nepáčil sa mi vypchatý mŕtvy jeleň, nič mŕtve som nefotila.  Ale úžasné boli živé včely, stále tam bolo plno ľudí a pozorovali ich život (snáď to včielky prežijú). A najkrajšie pre mňa bolo „stopovanie“ – stánok s odtlačkami stôp rôznych divých zvierat. S poznávacím pexesom stúp v súťaži. A tie stopy sa veľkými drevenými pečiatkami  dali v prirodzenej veľkosti do piesku vytláčať – no úžasný nápad. Tak vám prikladám stopu medveďa a jazveca, pre porovnanie – aby ste vedeli, kedy v lese utekať…

Lesácka škola prišla s divými vtákmi – aj kondora mali, to bolo riadne prekvapenie.

Zátišie na fotenie sa tam bolo, kráááásne, rozprávkovo muchotrávkové. Naozaj hodne ľudí sa v ňom  fotilo – dobrý nápad, skladám širák pred jeho autorom, aj realizátormi.

A prekrásne obrázky, ktoré vytvorili deti v miestnych ZUŠ – nuž, to je argument pre rodičov, prečo by deti mali chodiť do ZUŠ. Ak máte malé deti z okolia Revúcej, po zhliadnutí tých prác nezaváhate – dokážu dostať z detí úžasný pohľad na svet…

Kone milujem…

Mám ich hlboko v srdci. Tento rok chýbali grošáci – tú farbu mám u koní najradšej. Stačilo by mi k pohode málo – grošák, podvečerný táborák, gitarka a kadejaké tie staré pesničky – napríklad Ovečku, Bednu od whisky, Alenku v říši divu, či Šípkovú Ruženku…

Vyhlásili výsledky jazdeckej súťaže – prišli všetci v poriadku, bez pádu. Jazmínka bola na Zoji, moc múdry kôň je to. Veľká maškrtnica, ráno pri dekorovaní naťahovala hlavu za občerstvením pre jazdcov – minulý rok sa jej podarilo aj ponúknuť sa z neho, tento rok jej to nevyšlo. Poobede schrúmala z mojej ruky tri jabĺčka, a potom sa mi snažila ťahať z kabelky karfiolové listy, ktoré som koňom doniesla. Jazdci s koňmi odišli, večer majú svoju jazdeckú párty.  A potom sa námestím rozozvučali pesničky, najskôr ľudové, tak to už sme s Kikou odišli.

Zní to jak pohádka z příběhu královny Mab…

Aaaaach, je to úžasné podujatie – tá Hubertova jazda. Kebyže si vezmem kovboja, jazdím na nej aj ja, určite, každý rok.

Ach, to by bol život, presne ako  Michal Tučný spieva: „Zní to jak pohádka z příběhu královny Mab…“

Elena    6.10.2018

P. S.: Fotografie sú moje, z dnešnej Hubertky – tá jazdecká je z okamihu, keď dekorujú pred jazdou Jazmínku. Tie kresby ZUŠ sú naozaj prekrásne (a mám súhlas ich uverejniť). Chcela som aj krásne tekvice nahodiť, ale všade na tých záberoch boli i ľudia. Aj stopu medveďa si dobre pozrite, mňa by mal mojou cestou lesom medveď sprevádzať a mám z toho obavu, tak som si jeho stopy dobre prezrela…