otvorene

Nuž, dnešné televízne noviny nám mohli poriadne vyraziť dych. Ani nie tak televízne noviny, ako samotný pán stáleešteminister Lajčák.

Ten jeho nehorázny výrok teraz budem analyzovať, aj Kiskovu podporu a kadečo okolo Globálneho paktu. A pravdaže, zodpoviem aj na otázku z názvu blogu – ako sa Slovensko rýchlo môže stať krajinou plnou šťastia.

Ak nepôjdeme do Marrakéša…

Predstavte si, v takom prípade podľa slov pána stáleešteministra Lajčáka ten údajne nezáväzný dokument budeme musieť plniť. A to ho ani nepodpíšeme. Ale ak tam pôjdeme a budeme mať výhrady, a podpíšeme ho, pravdaže, tak nič nie je záväzné – a nikto po nás nič nechce. Lebo budeme mať „svoju národnú interpretáciu toho paktu“.

Záhadný to dokument – a ešte záhadnejšia logika pána Lajčáka. Ak nič nepodpíšeme, nič nemusíme plniť – ani nijakú národnú intepretáciu a vyberanie si toho, čo budeme z neho plniť – určite nepotrebujeme. Nemusí sa pán stáleešteminister Lajčák nepodpísania toho paktu kvôli nám obávať.  A nemusí sa ani obávať, že by sme boli pokladaní na európskom či dokonca celosvetovom fóre za odľudov, ak pakt nepodpíšeme. Lebo podpis už odmietlo pod pakt vložiť niekoľko ďalších krajín, ktoré nie sú nijako treťoradé, dokonca ani len druhoradé.

Pokrivkávajúca logika pána Lajčáka…

Alebo skôr zavádzanie v priamom prenose – tie minulotýždňové reči, ako ten Globálny pakt pomôže Slovákom vo svete, lebo aj oni sú migranti za prácou.

Je dojemné, že pán stáleešteminister Lajčák tak myslí na slovenských občanov. Ale, pravdu povediac, báť sa o nich nemusí – od nás totiž za prácou chodia vzdelaní a pracovití ľudia, ktorí nepáchajú žiadne atentáty a žijú civilizovane, v súlade so stáročnou európskou kultúrou a hodnotami tejto spoločnosti.

Tiež si myslím, že pán stáleešteminister Lajčák by záujem o rodákov mal preorientovať na zlepšovanie podmienok života Slovákov na Slovensku, potom by za prácou utekať do cudziny nemuseli. Určite to bude pre národ prospešnejšie, ako namiesto našich šikovných, pracovitých, vzdelaných a európsky hodnotovo orientovaných ľudí sem dovlečie migrantov bez vzdelania, bez dostatočných pracovných skúseností, s hodnotami až nezlúčiteľnými s európskou civilizáciou – bez rovnosti žien, s odporom k našej bežnej strave, aj náboženským symbolom, s rizikami teroristických útokov.

A ako to bolo ďalej…

V rozprávkach je táto veta signálom šťastného konca. Smeruje k nemu aj tento príbeh? Nuž, zatiaľ to vyzerá, že áno – pretože Zahraničný výbor NR SR vydal stanovisko, aby vláda SR neschválila podpísanie tohto paktu, rovnako ani účasť Slovenskej republiky na konferencii v Marrakéši.

Navyše vydal jednoznačné vyhlásenie k problému bývalý premiér Fico.

Teraz je to na vláde SR – ale ak premiér Pellegrini  pôjde nielen proti Zahraničnému výboru NR SR, ale hlavne proti bývalému premiérovi Ficovi (to by bolo v jeho situácii samovražedné gesto – lebo strana má na svojho rodného určite nachystané v zálohe niečo, čím by ho povalili, keby sa chcel vymknúť spod kontroly). Bolo by to od neho nerozumné, lebo väčšina národa odmieta podpis paktu, aj akýchkoľvek migrantov. Na tomto probléme by sa dali iniciovať aj predčasné voľby, lebo národ by na to nabehol. A vo vôni blížiacich sa volieb, ktoré nie sú ani zďaleka tak ďaleko, sa každý hlúpy kúsok jeho tvorcovi rýchlo vráti.

Tri v jednom…

Nuž tak, nepodpísaním paktu sa zbavíme

• nielen samotného paktu a možných záväzkov z neho plynúcich vo vzťahu ku migrantom,
• ale aj pána zatiaľešteministra Lajčáka, ktorý vyhlásil, že zváži odchod z funkcie ministra. Povedal síce, že len zváži, ale čo sa bude okúňať, nech sa rozhodne chlapsky jednoznačne. Čo by robil vo vláde, ktorá má iné názory ako on sám?

No čo k tomu? Nezamestnaní – bude voľné lukratívne miesto – lebo pán Lajčák už dosť dobre nemôže zotrvať po tomto vyhlásení vo funkcii ministra, ak Slovensko pakt nepodpíše a do Marrakéša by potom mohol vyraziť pán stáleešteminister Lajčák akurát tak na dovolenku s manželkou.

• samozrejmým bonusom by bolo, že nepripadala by do úvahy v takom prípade ani jeho kandidatúra za prezidenta, chválabohu.

Patrilo by sa mu z kresla ministra v takej situácii odísť, lebo ak nebude zvyšok vlády a jeho rodná strana zastávať rovnaký názor ako on, čo by tam robil. Bol by to skrátka pekný deň, keby šiel, a šiel, a šiel…

Boh nás má rád, Slováci…

Lebo nie tri v jednom, ale rovno štyri v jednom by to boli. Veď náš pán prezident Kiska podporil pána Lajčáka, aj ten podpis paktu. Pri troche šťastia by tak mohol demonštratívne odísť z funkcie aj on sám.

No veď vravím, koľko šťastia by sa mohlo odrazu zosypať na slovenský národ…

Elena   21.11.2018