otvorene

Analýza vplyvu krokov Lajčáka na prezidentské voľby je namieste, pretože dopadu tam jednoznačne sú.

Pouvažujeme teraz o nich spoločne.

Skorokandidát na prezidenta…

Málokomu sa podarí premeniť tak rýchlo z favorizovaného straníckeho prezidentského koňa na hotovú pohromu strany.

Strana SMER z tej premeny určite nemá radosť – lebo ich vysnívaný kandidát už nemá šancu stať sa prezidentom v budúcom volebnom období ani v zlom sne. Práve naopak, hrozí že ak sa veľmi rýchlo nestiahne do úzadia a neprestane predvádzať „marrakéšovanie“, tak strana stratí kvôli tomu ďalšie percentá beztak klesajúcej popularity.

Fico je kadečo, rozhodne ale nie je hlúpy. A tak si uvedomil, kam Lajčákovo konanie smeruje. Snaha zvrátiť jeho dopady na stranu SMER sa prejavila v podobe prehlásenia o nesúhlase s Globálnou dohodou. Lajčák svojimi ďalšími krokmi rozhodne neprejavil skúsenosť a rozvahu diplomata, naopak – jeho postoje svedčia o hlbokom prepojení s Globálnym paktom. A budem úprimne rada, ak verejne vysvetlí, načo by sme mali podpísať ten Globálny pakt, ktorý je podľa jeho slov k ničomu nezaväzujúcim dokumentom. Ak tvrdí, že po podpise paktu si budeme môcť sami vybrať, ktorú časť z neho budeme akceptovať a v akom rozsahu, potom rozhodne mám k dispozícii pre slovenský národ lepšiu verziu  – nepodpíšeme nič, lebo z toho paktu nič ani akceptovať nechceme.

Dopady…

Nielen na samotnú stranu. Aj celkovou situáciou jednotlivých prezidentských kandidátov zatriasol – lebo národ u nich teraz bude veľmi citlivo vnímať postoj práve ku Marrakéšu a ku migrantom.

No hádajte, ktorým kandidátom to pomôže – ja osobne si myslím, že najviac táto situácia podporí hlasy voličov pre JUDr. Harabína. Zastáva jasne vyhranený kritický postoj v otázke migranstva, navyše má dostatočný odborný prehľad aby o veciach hovoril kvalifikovane a pritom jednoducho pre a pochopiteľne pre rôzne skupiny voličov. Pokladám ho za veľmi výrazného kandidáta, ktorého meno je známe voličov rôznych skupín. na rozdiel od Mistríka, ktorého médiá favorizujú. Čím väčší bude tlak na „marrakéš“, tým viac ľudí sa znepokojene bude obzerať po niekom, kto by bol schopný odlišný postoj symbolizovať a otvorene nebojácne prejavovať aj verejne. A práve JUDr. Harabín to jednoznačne prezentuje aj verejnosti, že migrácia nie je nič, čo by podporil po svojom nástupe do funkcie prezidenta. Preto si myslím, že z prezidentských kandidátov práve on má najväčšiu šancu  získať hlasy národa.

Druhým favoritom, ktorému situácia ženie vodu na mlyn, je prezidentský kandidát Milan Krajniak. Vystupuje s prehľadom, takisto kriticky v tejto otázke. Poukázal jasne na postoj vlády, ktorý je dvojtvárny, pretože odmietanie migrantov síce deklaruje, avšak na druhej strane legislatívne im otvára dvere legislatívou, ktorá uľahčuje zamestnávanie cudzincov. Celá tá politika vlády, ako rýchlo schváliť zákon na podporu zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ u nás, je jasným príkladom demagógie a zavádzania verejnosti. Hovorí sa o potrebe až pol milióna pracovníkov u nás v nasledujúcich piatich rokoch – ani zmienky však nieto o tom, že zavádzanie robotizácie v rovnakej dobe zrejme povedie ku prudkému poklesu počtu pracovných miest vo viacerých oblastiach. Rovnako sa nehovorí ani o tom, že našich nezamestnaných máme viac ako dosť, ešte stále, najmä v skupine dlhodobo nezamestnaných Rómov, čo je skupina, u ktorej je namieste zamestnateľnosť podporiť konkrétnymi podpornými opatreniami namiesto dovozu zahraničných pracovníkov.

Milan Krajniak podľa mňa celou situáciou získava až ako druhý v poradí, má síce prehľad o problematike, no nie je masám národa natoľko známy ako JUDr. Harabín – ten boduje u mnohých ľudí  a voličských skupín aj svojim spôsobom ironicko-sarkastickým komunikácie, nepochybne aj celkovým postavením na súde. Ako „prenasledovaný“ štátnou formalizovanou mocou v podobe predsedníčky súdu a úspešne to zvládajúci vyjadrením, že „zo skóre 14 : 0 bude skóre 15 : 0,“ ako jej cez médiá pravdivo odkázal. Ide teda o rolu prenasledovaného hrdinu, na ktorú davy zaberajú.

Lajčák na programe dňa…

V súčasnosti len prilieva olej do ohňa svojimi vyhláseniami, ako odíde z funkcie ministra, ak nie „Marrakéš“. Lebo davy Slovákov sa za ním s prosebným „zostaň, zostaň, prosíme“ nepohrnú – práve naopak, veľké časť národa by prispela na zbierku, ak by sa rozhodol vycestovať kamkoľvek, hoci aj na Mesiac.

Udivuje ma, že ako skúsený diplomat si tohto posunu názorov verejnosti nie je vedomý a nekoná v zmysle neho citlivo. Až to naozaj vyvoláva podozrenie o akejsi zvláštnej osobnej zainteresovanosti, a je otázne, či je to len otázka „budovateľstva“ dokumentu, alebo aj iných možných tlakov na takýto jeho postoj. Ktovie…

Záverom…

Pokračovanie príbehu je zrejme jasné – Lajčák odíde z postu ministra, lebo dal k tomu verejné vyhlásenie, cúvnuť sa mu už nedá. Rovnako možno očakávať, že postup vlády voči paktu bude zamietavý, aby nezdvihli masy národa k protestným akciám.

Elena . .24.11.2018