otvorene

Horšie už u nás byť nemôže. Keby mohlo, už by bolo…  Táto úžasná myšlienka nie je moja – je z aforizmov Draga Miku. Keď ju nedávno dal v blogu, zdieľala som ju na fb, posúvala sa ďalej a posúvala…

Vraciam sa k nej, lebo, no lebo…

Máme dosť dôvodov…

Máme dnes dosť dôvodov povedať si – myšlienka je to nielen úžasná, ale hlavne pravdivá.

Veď vytiahnime pár faktov za uši

• Anglická vojnová loď v odeskom prístave, „lebo more patrí všetkým…“ (nedajú si pokoj, tí darebáci, keď to nevyšlo s novičokom, tak treba skúšať rozdúchavať konflikty takto – a keď po troch týždňoch odpláva, vystrieda ju ďalšia ich vojnová loď, dych vojny v týchto výčinoch striehne).
• Ukrajina oprašuje banderovcov, uznali ich za vojnových veteránov, už od augusta používajú v armáde pozdrav spájaný s nimi, dostávajú dokonca dôchodky (páchali zločiny proti ľudskosti, žiadni hrdinovia, ale banda vrahov – skutočne chceme podporovať tých pravých fašistov a dávať sa s nimi do spolku?).
• Slovenská politika funguje v štýle morálneho bahna – kto ešte nebol namočený v špinavostiach, ohláste sa (prepletenie politikov s mafiánmi je očividne tesnejšie ako materské puto podaktorých – ten Kočner je taký moták, keď posiela takéto motáky, poviem vám… Jasne to prezrádza, že „dirigentom spolku a veľkým mysliteľom“ nie je on).
• Podaktorí „novodobí myslitelia a nosiči lepších zajtrajškov v smere rušenia genderových stereotypov“ majú na paškáli rozprávky, lebo deťom ukazujú „zlé vzory“ (ja, ťažko romantická duša, za rozprávkami pôjdem na kraj sveta – a skutočne si neviem predstaviť rozprávku v štýle „popolvár si obliekol princeznovské plesové šaty a vykročil…“).
• Zdražovanie nás čaká od januára, lavínovité podľa mňa (vlastne stále pokračuje, len sa zvýrazní, životná úroveň väčšiny ľudí zasa raz pôjde dole).
• Európska únia nepostihuje dvojitú kvalitu potravín ako nekalú obchodnú praktiku (jednoznačne nám ukazujú, ako si predstavujú „rovnosť, slobodu a bratstvo“).
• Na čele štátu máme prezidenta, ktorého zoznam políciou riešených skutkov bude čochvíľa rozsiahlejší ako Marxove a Engelsove spisy dokopy (devalvácia a devastácia hodnôt v našej spoločnosti, spojená s týmto jeho postojom morálnej otrlosti, sa nedá ani pomenovať).
• Spravili sme „obchod storočia“ – nakúpili sme americké stíhačky, pričom národ zavádzajú cenou 1,6 miliardy (v skutočnosti nás s nákladmi za desať rokov prevádzky vyjdú 3,6 miliardy – viete si predstaviť, koľko by sme za to prevádzkovali nemocníc, podporili poľnohospodárov, vybudovali ciest, zaviedli spojov či pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vytvorili miest asistentov učiteľov. Za túto Gajdošovu darebáčinu voči národu by môj hlas vo voľbách strana SNS nikdy nezískala – pre mňa sú to vojnoví štváči a zradcovia národa. A Danko ako kandidát na prezidenta? Veď nevie spraviť poriadok s vlastným človekom, je to smutná vizitka.).
• Mohli by sme takto pokračovať dlho – že sa blíži ekonomické kríza (ekonómovia varujú, a myslím, že na mnohých kruto doľahne), že platy u nás sú žobrácke, že pomáhame migrantom viac ako vlastným odkázaným, že ľudia blúdia obchodmi a mnohí musia veľmi zvažovať, čo kúpia, že…

Nuž, tak vám poviem – časy majú plno fľakov…

Časy majú plno fľakov…

Napriek všetkému svet je krásne miesto. Vianoce sú úžasný čas.

A dnešok je fajn – teda pre mňa isto, stredné dieťa má narodeniny. Svetlanka (muška – svetluška s láskavým srdcom) chcela nepečené koláčiky – guľky, podvečer som preto vyrábala trojaké – tatrankové, rafaelo, aj krémovo-čokoládové. Odarčekované dieťa mi už popolievalo všetky kvety a stromčeky, ukryté na dvoch poschodiach bytovky pred zimou a umylo v bytovke schody.

Deti sú podľa mňa veľkí učitelia života, až cez ne naozaj niektoré veci začíname vidieť a chápať. Aj čas Vianoc.

Ach, áno, v tomto čase vianočnenia by sme mali i napriek fľakom na časoch zamerať našu pozornosť na „zázračno“ a „dobro“, načrime do pokoja a radosti.

Sneh včera padal a padal (to možno niektorých potešilo, no meteorológovia u nás v horách varujú pred orkánom, a ešte pred týždňom básnili o +10-stupňových teplotách na tento víkend – naivne som sa tešila, že zajtra zájdem na vyhliadku, keď sa roztopí sneh). Snehobiele Vianoce, plné ticha, máme tu v horách – na rozdiel od mestského nákupného blázinca. Čas tu plynie jednoducho iným tempom, uvoľnene a pokojne. Človek sa v ňom stíši, začne vnímať ako preletí sýkorka z vetvy na vetvu, ako padajú snehové vločky a menia tvár krajiny, ako vietor povieva korunami stromov. Všetky tie malé zázraky života.

Pokoj a radostnú pohodu prajem vám všetkým…

Elena   22.12.2018

P.S.:  Je znepokojujúce, že existuje niekto, kto jediný vidí pod povrch zdanlivej idylky, tak hlboko nám rozumie.