otvorene

Je to zásadná otázka – „čo je v živote najdôležitejšie?“

Niektorí by hovorili prioritne o zdraví, iní o láske, ja o dôvere.  Vezmime to pragmaticky – v živote najdôležitejšie je to, bez čoho sa nezaobídeme.

• Zdravie potom môžeme z prvého miesta rebríčka rýchlo škrtnúť, lebo veľa ľudí nemá zdravie ideálne, a žijú, dokonca šťastne a zmysluplne, vďačne sa stavajú k životu, tešia sa každému dňu.
• Lásku môžeme vyhodiť z prioritného miesta dôležitosti tiež, lebo podľa mňa sa vždy v nejakej podobe v našom živote vyskytuje. Máme každý niekoho či niečo, na čom nám záleží a nesieme to v srdci.
• Takže bez čoho sa nedá ísť životom, ak pominieme také základné existenčné veci, ako vzduch, vodu, jedlo, spánok? Ja si myslím, že bez dôvery – v život, v seba, v niekoho, komu  možno veriť.

Dôvera vždy v sebe nesie nádej. Je podľa mňa zásadná. Bez dôvery sa nedá nič uskutočniť. Kým ju nezískame, nevykročíme dopredu. Keď ju nemáme, nedokážeme kráčať ďalej. Ak  ju stratíme voči niekomu, vytráca sa podstata vzťahu, tam vzťah končí a začína sa hra na vzťah. Dôvera vo vzťahu sa týka

• intimity, možnosti byť úprimný, bez toho, aby to ten druhý zneužil,
• opory, pevného státia pri nás a spoľahlivosti v ťažkých časoch.

Oprávnené nedôverujeme človeku, ktorý sa voči nám zachoval nedôveryhodne, nečestne, nespoľahlivo. Človek, ktorý nedokáže pri nás stáť v ťažkých časoch pevne, nie je človekom, ktorého by sme mali chcieť vo svojom živote. Lebo nikdy nevieme, kedy prídu zlé časy, a vtedy sa ukáže iluzívnosť našich očakávaní a nezmyselnosť vzťahu bez dôvery. Ak napriek sklamaniu a ublíženiu takému človeku znovu dávame dôveru, potom by sme si mali položiť otázku „akú lásku a úctu mám voči sebe?“

Dôvera sa buduje dlho a stráca sa ľahko. Na začiatku je stopercentná, je to VIERA V NIEKOHO. A možno ju udržať svojim dôveryhodným a čestným správaním, potom sa stáva dôverou, založenou na reálnych základoch – alebo o ňu možno navždy prísť, je neprenosná a nevratná. Ak sa voči nám niekto zachoval nedôveryhodne, je namieste jediné riešenie – odkráčať od neho. Navždy.

Dôvera nie je obnoviteľná, je preto podľa mňa mimoriadne vzácne, ak niekomu dôverujeme. A je preto aj mimoriadne dôležité si zvážiť, komu dôverovať môžeme. Ak uvažujeme komu veriť, potom hľadáme v skutočnosti odpoveď na otázku, kto je hodný dôvery. Dôveryhodný človek je ten, komu môžeme naozaj veriť, pretože sa voči nám správa čestne a zodpovedne. Sklamania vo vzťahoch nastávajú, pretože naša dôvera je často iluzívna, a dávame ju ľuďom, ktorí dôvery hodní nie sú.

Ja som v živote pochopila jednu vec, ktorá sa mi potvrdzuje znovu a znovu – ak niekto nemá morálnu hranicu v sebe pevnú, je len otázka času, kedy sa zachová znovu nečestne. Ak sa niekto nečestne správa voči niekomu inému, potom čakajte spoľahlivo podobné správanie raz od neho vy sami v živote tiež. Je to varovné znamenie – podotýkam pre naivných, že morálnu hranicu nespevňujú sľuby, ani dohovárania. Ani nič. Buď vznikla, alebo nevznikla.

Ľudia sa až tak nemenia, len my sme niekedy iluzívni.

Sú ľudia tzv. „rovní“, ktorí sú dôveryhodní, pretože sa správajú zodpovedne, spoľahlivo, snažia sa dodržať slovo, klamstvo im je nepríjemné –  cítili by sa zle, keby mali niekoho oklamať, keby nedodržali svoje slovo, keby sa zachovali voči niekomu nečestne. Snažia sa neubližovať iným ľuďom. Majú v sebe takú vnútornú hranicu, a snažia sa ju udržať nie kvôli iným, ale kvôli sebe samým. Aj v zlých situáciách sa voči vám správajú čestne – lebo čestné správanie nie je o tom, že s niekým vychádzam dobre, a preto sa správam voči nemu čestne. Čestné správanie je v skutočnosti o tom, že ja mám vlastné hranice a hodnoty určené, a držím sa ich, preto sa správam čestne, aj keď sa iní voči mne správajú nečestne.

A sú ľudia, ktorí takú hranicu nemajú. Nerobí im problém správať sa nezodpovedne a nečestne, klamať účelovo, podvádzať, konať voči iným ľuďom bezohľadne, zraňujúco, ubližovať im – a to nielen v afekte, ale aj vedome, zlomyseľne. Hovorí sa tomu, že nemajú morálne zábrany, resp. morálne hranice. Nie sú dôveryhodní, pretože je otázka času, kedy sa týmto spôsobom znovu zachovajú. Ak vidíme, že sa niekto nečestne zachoval voči nám, nie je to o jeho ľudskej chybe, ale o nepevných morálnych hraniciach. Dokáže sa správať dočasne čestne, účelovo, ale šanca, že sa bude trvalo čestne správať, je podľa mňa rovnaká, ako že žabe narastú kopytá.

Asi najlepšie túto hranicu charakterizuje masarykovský morálny imperatív „nelhat a nekrást“. Tí, ktorí takúto hranicu nemajú, tvrdia, že každý v živote sklamáva, že je to skrátka ľudské. Zrejme tomu aj sami veria, nedokážu si ani predstaviť, že niekto sa naozaj môže správať zásadovo, čestne v každej situácii. Ale pravdou je tiež, že svoju nedôveryhodnosť vyvažujú takíto ľudia schopnosťou klamať a manipulovať. Preto kým uvažujeme naivne a nezrelo, znovu a znovu podliehame ilúziám a nechávame sa zraňovať a sklamávať dookola. Je ťažké prijať toto poznanie – o hraniciach dôvery, však? Aj vidíme, že niekto konal nečestne, nezodpovedne, či dokonca bezcitne, zlomyseľne voči iným, ale napriek tomu si myslíme, že zrazu bude iný. Že voči nám samým sa bude správať inak. Bude, ak ho situácia pritlačí, pravdaže, ale len na nejaký čas – a potom sa raz znovu ukáže, že morálne hranice nie sú jeho silnou stránkou.

Iluzívnosť nám dáva klapky na oči – a nechceme vidieť, že ubližujeme sami sebe opakovaným dávaním dôvery nedôveryhodným ľuďom. Vo vzťahu ku dôvere je potrebné vedieť, že:

• veci v živote nefungujú na základe našich želaní – nikto sa nestane čestným človekom len preto, že si to my sami prajeme,
• ak sa niekto zachoval nedôveryhodne, potom nejde o malý ľudský omyl, náhodu, nedopatrenie, jednoducho tú vyššie spomenutú hranicu nemá,
• ak sa hranica čestnosti nevytvorí v detstve, taká tá naivná dôvera v dobro a úprimnosť nežije kdesi v nás, tak ju človek v dospelosti nezíska.

Je to jednoducho tak – sú medzi nami takí, ktorí v prípade katastrofy obetujú svoj vlastný život, aby zachránili iných. A sú takí, ktorí – ako kapitán lode – vylezú prví z potápajúcej sa lode, a kašlú na jej pasažierov. Práve v prelomových životných situáciách sa ten rozdiel ukáže. Čestný človek sa voči vám zachová čestne i v zlej a ťažkej situácii. To je človek, ktorý je spoľahlivý. Je múdre okolo seba mať práve takých ľudí.

Dôvera skrátka je v živote najviac…

Elena  17.1.2019