otvorene

Sú rôzne dni. Napadlo mi k dnešku prirovnanie „dni čierne ako vrany“ – ale ja vrany a havrany mám naskladané v srdci.

Naozaj neviem ako teda pomenovať deň ako dnešný.

A tak vám o ňom poviem…

No hej – dnes bol súd  za syna…

Ďalšie pojednávanie. Konečne po 23 mesiacoch. Fajn  – poviete si. Ibaže ešte včera popoludní žalovaná strana – nemocnica, ktorá spôsobila smrť môjho syna  – poslala súdu vyjadrenie. Je to ich opakovaná špinavá stratégia – posielať rozsiahle vyjadrenia na poslednú chvíľu – na to ich už upozornila sudkyňa na súde v Revúcej – a napriek tomu znovu spokojne pokračujú…

Ja som odpísala na ich vyjadrenie súdu bezprostredne. Právnička v noci.

A napísala som aj dnes ráno súdu…

V štvrtej triede základnej školy som vyhrala Puškinov pamätník … Fakt som to napísala krajskému súdu dnes ráno.

Asi jej preskočilo, načo posiela také niečo súdu  – poviete si. Ibaže čítajte ďalej…

Je totiž podľa mňa nehorázne a scestné zasielať doslovný prepis zvukového záznamu akéhosi ocenenia páchateľky z mestského zastupiteľstva do sporu, kde súd rieši odškodnenie za jej právoplatne preukázané pochybenie, v dôsledku ktorého zomrel môj jediný syn. Je právoplatne odsúdená na úrovni Najvyššieho súdu.

A tak som i ja súdu poslala popis ocenení z kadejakých prednesových súťaží z detstva a v dospelosti z početných literárnych súťaží, aj pripomienku plakety spred dvoch rokov za pracovné zásluhy.,.. S dodatkom, že to nijako nesúvisí s tým, že nemocnica v Revúcej zavinila smrť môjho dieťaťa. Rovnako s tým ale nesúvisí ani argument protistrany, kam počas života cestovala právoplatne odsúdená páchateľka –  vraj do Afriky – nuž, podľa mňa mohla tam aj ostať, moje dieťa by možno žilo.

Nech sa konečne čestne vyjadria k tomu, že zabili môjho jediného syna… 

Mám už dosť toho okolkovania, zavádzania, ubližovania a vykrúcania sa.. Keďže sa nemocnica – ako sami píšu – nemôže súdiť so svojimi zamestnancami, mala by ich vyberať naozaj zodpovedne a preverovať i zvyšovať systematicky ich odbornú spôsobilosť. Ale to by hádam manažéri nemocnice mali ovládať. Navyše porucha shuntu jednoznačne nie je raritnou diagnózou, navyše v prípade môjho syna šlo o dieťa opakovane v nemocnici hospitalizované, t, j. známe i diagnózou.

Mám dosť aj ich bagatelizovania pochybenia. Takéto nekorektné a neodborné stanovisko – popieranie pochybenia – vo veci pokladám za verejné ohrozenie, pretože svojou neodbornosťou môžu zaviniť smrť ďalších detí, ak nepochopili svoju chybu…

No skutočne – čo poviete na argument, že na neurochirurgii robia len do pol štvrtej, tak tam lekárka nemohla volať (však šlo o život ohrozujúci stav, nie o plánovanú operáciu –  to ani to nevedia, že sú odborníci v službe na oddelení???!!). Alebo argument, že resuscitovanie pacienta sa nedá realizovať pri prevoze. To je novinka, čo, záchranári??? Áno, aj to sú argumenty „odbornej inštitúcie“, ktorým sme v tomto súdnom spore vystavení…

Ako sami uvádzajú – neurológ nebol k dispozícii, vyšetrenie očného pozadia očným lekárom nebolo možné, keďže v nemocnici nebol a CT-prístroj bol pokazený. 

Toto je kvalita zdravotníctva???!! Evidentné porušenie práva na potrebnú zdravotnú starostlivosť – akým právom vôbec na takéto „služby“ nás štát núti platiť zdravotné odvody???!!

To citujem priamo z vyjadrenia žalovanej nemocnice, zaslaného včera súdu – aby ste vedeli, kam vás  a vašich blízkych zavierajú, aké služby vám poskytujú.

Cestovala som dnes na Krajský súd do Banskej Bystrice. A nie, nie, nie – nebola som nakoniec na tom súde osobne, to by nebolo dopadlo dobre. Nemohla som tam ísť sama, toľko sebakorekcie ešte mám, že som si to riziko uvedomovala.

Nuž, ďalšie kolo nekonečného príbehu sa roztáča…

Ale inak bol deň plný slnečných lúčov…

Elena   27.2.2019