otvorene

Nechceme americké základne na Slovensku – pokrikujú niektorí (teda, vrátane mňa).

Ibaže dnes v skorom ráne si povieme pravdu – naozaj tie americké základne u nás ešte nemáme?

Dnes…

Dnes sa stane kadečo.

Budú nebom plynúť oblaky, hnané vetrom do diaľky. Budem k tomu počúvať sladkú Passengerovu pieseň o vetre, alebo si možno vytvorím svoju vlastnú.

Budú spievať vtáci o príchode jari v dnešný prvý jarný deň.

A bude zasadať parlamentný výbor pre európske záležitosti, pod vedením nášho obľúbeného a uznávaného skoroprezidenta Lajčáka. Ktorý mohol a odísť a neodišiel, kým bol ešte čas, aby sme si ho aspoň trochu vážili. Ale neodišiel, a tak dnes bude pokračovať v budovaní našej svetlej budúcnosti v spolupráci s podpredsedníčkou výboru Cséfalvayovou. Ach, je to pekné, keď sa tak ľudia nájdu a zapasujú k sebe –  tak ako pravá a ľavá topánka, ako slovenské súdy a spravodlivosť, alebo trebárs ako Pat a Mat.

Práve dnes bude prejednávať tento výbor postup ministra Gajdoša, i Danka, i Blahu ako predsedu tohto výboru…

Ach, tie americké peniaze, čo nám chceli len tak dať…

Ako si dovolil Gajdoš odmietnuť peniaze, ktoré nám chceli Američania štedro darovať na obnovu našich letísk? Teda, ešte našich?

Vlastne ani nejde tak o tie peniaze, z ktorých by na obnovu (v skutočnosti prebudovanie na štandardy NATO) šiel vraj len malý diel. Ale o to, čo by s tým bolo spojené – zmluva s USA, ktorú ministerstvo popieralo, bagatelizovalo a ktorú by mala vidieť verejnosť, aby si ľudia uvedomili, čo sa tu pečie. A nielen teraz, už hodne dlho…

Cséfalvayová nad zlato…

Pôvabný článoček priniesli topky.sk včera večer s názvom Výbor pre európske záležitosti bude rokovať o odmietnutých miliónoch na rekonštrukciu letísk. Podľa Cséfalvayovej potrebných na rekonštrukciu letísk. Ešte dobre, že ju máme, poviem vám – kto by nám, občanom, inak povedal pravdu? Ona nevytára len to, čo nevie…

Ešte že som ležala v posteli pri čítaní jej výrokov v tom článku – inak by som v tejto chvíli zrejme niekde v tichu nemocničnej pohotovosti uvažovala o vymáhaní náhrady za ujmu na zdraví, spôsobenú jej výrokmi. Posúďte sami (no sadnite si k tomu, prosím vás) – „niektorí politici usilovne pracujú na tom, aby spojenecký vojak NATO mal minimálne tak negatívne konotácie, ako okupant z roku 1968“.

Treba k tomu niečo dodať?

A tak dnes…

Dnes budú plynúť nebom oblaky, hnané vetrom. Bude znieť sladké Passengerova pieseň o vetre, teda aspoň ja ju budem počúvať.

A my, občania, dnes vďaka Cséfalvayovej konečne vieme, že už teraz na Slovensku máme nasáčkovaných 550 vojakov USA. Vlastne – v minulom roku sme ich tu toľko mali, teraz ich už môže byť aj viac…

Dodala tiež, že je tu 3365 cudzích vojakov (to vrátane tých amerických). No tak spolu pouvažujme, milí čitatelia, ako nás vláda klame. Kde bývajú všetci tí cudzí vojaci – azda v hoteli? A prečo sú vôbec tu, dlhodobo na našom území?

Americká armáda pre svojich vojakov vždy vyžaduje špecifické podmienky. A podľa mňa by boli narušením suverenity. Ja Gajdoša neuznávam za tie predražené americké stíhačky, ktorých nákupom ožobráčil národ na generácie – ale spravil dobre, že od „letiskových peňazí made in USA“ cúvol v poslednej chvíli. Plne tento jeho krok podporujem.

A rovnako treba uvažovať nielen o tých 7 miliardách eur za stíhačky a ich údržbu na desať rokov, ale i o prítomnosti ďalších amerických vojakov v spojitosti s tou ich údržbou. Však kto bude  vykonávať tú ich údržbu – ja, vy?  Takže práve dnes uvažujem  – koľko by bolo tých amerických vojakov na ich údržbu – a kde by bývali? Niekde v meste, na privátoch? Alebo v hoteloch? Či azda na vysokoškolských internátoch? Základne našich vojakov neprichádzajú do úvahy, Američania sú známi požiadavkou, že svojich vojakov nenechajú pod cudzím velením.

O odmietnutých „made in USA údajne letiskových“ miliónoch Výbor pre európske záležitosti môže len rokovať. A Cséfalvayová a Lajčákom tárať. Lebo ani jeden z nich nemá kompetenciu prikázať ministrovi Gajdošovi americké peniaze – a hlavne americké zmluvné podmienky – prijať.

Dnes…

Ach, áno, dnes bude viať vietor a nebom bude preháňať oblaky. Bude znieť i sladká Passengerova pieseň o vetre.

A možno sa dnes bude lámať i budúcnosť tejto vlády, ktovie…

Lenže ten, kto má dnes v rukách tromfy, je práve Danko a Gajdoš. Pretože pre SNS odísť z vlády práve dnes, v prvý jarný deň, môže byť úspešný krok k predčasným voľbám. A hádajte, či by národ v nich volil ľudí, ktorí základne síce popierajú, ale rozhodne robia kroky pre ich vznik, alebo ľudí, ktorí ich vehementne a jednoznačne odmietajú svojimi krokmi v praxi…

Lebo veď viete, nie slová, ale činy sú dôležité…

Elena  21.3.2019